Agentúrne texty sme o 20:55 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS) má zarábať menej ako súčasný šéf STV Štefan Nižňanský.
Budúci šéf RTS má pritom verejnoprávnu televíziu dostať z krízy. Pod Nižňanského vedením skončí so stratou najmenej 16 miliónov eur, ktorú STV priznáva.
Parlament v stredu prelomil prezidentovo veto. Ivan Gašparovič vrátil zákon o RTS, okrem iného preto, že sa mu nepozdávala mzda budúceho riaditeľa. Zarábať mal pôvodne deväťnásobok priemernej mzdy, čo je približne 6750 eur.
Poslanci na jeho návrh túto sumu znížili na štvornásobok priemernej mzdy, teda tritisíc eur. Dnes má riaditeľ STV zo zákona šesťnásobok, teda 4500 eur.
„Keď vieme, v akej ekonomickej stituácii sme, nemohli poslanci rozhodnúť inak,“ poznamenal Pavol Abrhan (KDH) z mediálneho výboru.
Krajcer nechce bezdomovca
Reforma médií
STV a SRo sa zlúčia do Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS),
nového riaditeľa bude voliť parlament,
situáciu v RTS má konsolidovať do roku 2012,
zrušia sa koncesionárske poplatky,
nahradí ich jednorazový príspevok zo štátneho rozpočtu,
zmeny majú riešiť zlú finančnú situáciu STV.
Za nižší plat hlasovali poslanci koalície aj opozície, dokonca aj predseda Národnej rady Richard Sulík z SaS. Jeho minister kultúry Daniel Krajcer to nepovažuje za šťastné riešenie.
„My nechceme za šéfa RTS bezdomovca, ale manažéra,“ komentoval. Dodal, že koalícia neskôr mzdu šéfa RTS upraví, zrejme na sedemnásobok priemernej mzdy.
Gašparovičovi sa mzda riaditeľa videla neprimeraná vzhľadom na „sociálnu situáciu väčšiny občanov“. Rozhodnutím o nižšom plate riaditeľa môže RTS ušetriť ročne 45-tisíc eur, čo je 355-krát menej ako aktuálne priznaný dlh televízie.
Krajcer navyše tvrdí, že STV bude na budúci rok hospodáriť so schodkom až 37 miliónov eur. „Na to, do akej krízy nový riaditeľ príde, to určite nie je adekvátna odmena,“ komentovala šéfka Rádia Expres Eva Babitzová.
Hovorkyňa spoločnosti Profesia Lucia Burianová povedala, že na porovnateľnej pozícii v súkromnej sfére zarábajú ľudia 7500 eur mesačne aj s odmenami.
Navrhol 1. apríl
Gašparovič vrátil zákon o RTS najmä s technickými pripomienkami. Navrhoval napríklad posunúť účinnosť z 1. januára na 1. apríl. Tento dátum bol pritom pri tzv. vlasteneckom zákone dôvodom jeho veta. „Vyvoláva úsmev a nie je vhodné, aby sme ho dali s účinnosťou k takémuto termínu,“ povedal vtedy Gašparovič.
Prelomenie veta pri RTS okrem vládnych poslancov podporili aj Vincent Lukáč a Rafael Rafaj, obaja z SNS. „Vládnej koalícii sa za pomoci poslancov SNS podarilo uskutočniť svoj cieľ, a to zmocniť sa verejnoprávnych médií,“ komentoval Marek Maďarič zo Smeru. Krajcerovi ide podľa neho len o výmenu vedenia STV.
Ako nová šéfka RTS sa najčastejšie spomína riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková. Krajcer to v stredu nechcel komentovať.
Člen výboru pre médiá Tomáš Galbavý z SDKÚ hovorí, že Zemková je síce dobrá manažérka, ktorá dokázala odolať tlakom, ale od šéfa RTS chcú viac. „Viem si predstaviť, že by to bol ešte niekto lepší.“ O menách nikto z vládnych strán hovoriť nechcel.
Prezident vetuje rád
Ivan Gašparovič naznačil, že vráti aj zákon o verejnej voľbe generálneho prokurátora.
BRATISLAVA. „Niekedy mám pocit, že by vrátil aj Archimedov zákon,“ komentoval člen mediálneho výboru parlamentu Tomáš Galbavý prezidentovo veto. Ivan Gašparovič vrátil parlamentu už dve reformy – okrem mediálnej aj súdnictva. Nedávno vetoval zákon o Súdnej rade.
Poslanec KDH Pavol Abrhan si zatiaľ netrúfa povedať, či Gašparovič vracia pravicovej vláde zákony častejšie ako v minulom období. Jeho pripomienky k vzniku RTS však nepovažoval za také zásadné, aby boli dôvodom veta.
Dušan Jarjabek zo Smeru prezidentov krok v parlamente obhajoval. Výhrady považuje za potvrdenie kritiky Smeru k zlúčeniu STV a SRo.
Gašparovič už naznačil, že vetovať zrejme bude aj verejnú voľbu prokurátora. „Prezident nesúhlasí s tým, aby sa tajná voľba generálneho prokurátora zmenila na verejnú,“ oznámil jeho tlačový odbor.
(zp)
