BRATISLAVA.
V súčasnosti sú podľa ministra v hre dve trasy, ktoré nevedú cez Žitný ostrov. Možné trasy nechcel minister konkretizovať. “Trasy nemôžem spomenúť, pretože sme sa dohodli aj s druhou stranou, že informovať budeme až o finálnej, konečnej trase ropovodu,“ povedal Miškov.
Obe strany podľa ministra pracovali až so štyrmi možnými trasami výstavby ropovodného prepojenia. “Mali sme vypracované štyri alternatívne trasy. Ani jedna z nich cez Žitný ostrov. Z tých štyroch trás napokon ostali dve alternatívne trasy, kde sa vypracováva nákladová štúdia na jednotlivé trasy. Uprednostnenie jednej alebo druhej alternatívy bude vyslovene racionálne, pragmatické. Máme záujem o vybudovanie tejto prípojky, ale za predpokladu čo najnižších nákladov,“ konštatoval Miškov.
Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom malo pôvodne viesť cez územie Žitného ostrova. Po protestoch aktivistov a predvolebných sľuboch súčasnej vládnej koalície sa tento projekt zastavil. Podľa pôvodného projektu v prípade krízy by malo Slovensko vďaka ropovodnému prepojeniu s Rakúskom k dispozícii 3,5 mil. ton ropy.
Zároveň mala rakúska strana na svojom území pre potreby Slovenska vybudovať zásobník ropy na 75 tis. ton. Pôvodný projekt sa mal začať realizovať v roku 2012. Výstavbu ropovodu by mala zabezpečiť slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré na to založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline.
