1. Rok pochybností o eure
Európa sa topí v dlhových problémoch. Euro má ochrániť trvalý euroval.
Prepuklo to v Grécku. Vláda premiéra Jorgosa Papandrea ešte v októbri 2009 priznala, že verejný deficit dosiahne približne 12,5 percenta HDP, teda dvakrát viac, než sa čakalo. Nakoniec to bolo vyše 15 percent a grécka vláda musela siahnuť na platy štátnych zamestnancov, zvýšiť niektoré dane a znížiť penzie.
A potom prišlo to, čo každý tušil, ale Gréci dlho odmietali priznať. V apríli požiadali o pomoc Medzinárodný menový fond a Európsku úniu. Výsledkom niekoľkých kôl rokovaní bola dohoda na 110 miliardách eur.
Finančné trhy vystrašené krízou dostali aspoň dočasnú náplasť, no bolo jasné, že dlho nevydrží. Problémy, ktoré boli väčšie než schopnosť vlády ich riešiť, sa postupne ukázali v Írsku, Portugalsku a Španielsku.
Z prvých písmen názvov krajín kritici vymysleli hanlivé označenie PIGS (prasiatka), no napokon ani ono nebolo vyčerpávajúce, pretože k ohrozeným štátom pribudli Taliansko a Belgicko.
Riešením sa mal stať euroval. Pomyselnú finančnú bariéru pred zrútením eura vystavali za 750 miliárd eur. Radičovej vláda odobrila účasť Slovenska v ňom s výhradou, že na prípadnej záchrane krajín sa bude podieľať aj súkromný sektor. To, čo slovenská vláda neschválila a pobúrila tým časť Európy, bola pôžička Grécku vo výške 820 miliónov eur.
Koncom novembra aktivovalo euroval Írsko. Do problémov ho stiahli jeho banky, ktoré doplatili na prepad realitného trhu. Záchranný balík pre Írsko vyšiel na 85 miliárd eur.
No obavy trhov neustali a ani nemali dôvod, pretože írske problémy mali infekčnú povahu. Európski lídri v snahe ochrániť euro sa na decembrovom summite dohodli na vytvorení permanentného eurovalu po roku 2013 aj s účasťou súkromného sektora. Hoci to hrozbu pre euro urobilo menej akútnou, ani zďaleka ju nezažehnalo.
Práve naopak, rok 2010 sa stal rokom otvorených pochybností o prežití eura v jeho dnešnej podobe. Na Slovensku na seba prevzal úlohu opatrného skeptika najmä šéf parlamentu Richard Sulík so svojím plánom „B", ktorým by mal byť prípadný návrat koruny.
Marianna Onuferová
2. Vytriezvenie z diaľničných PPP
Nová vláda revidovala program výstavby diaľnic.
Ak by voľby nepriniesli zmenu vlády, výstavba diaľnic by pokračovala spôsobom, ktorý by bol citeľne drahším, než aký je ochotný tolerovať nový minister dopravy Ján Figeľ. Na druhej strane, jeho rozhodnutia o rušení PPP pravdepodobne oddialia dokončenie niektorých úsekov.
Takmer 30 kilometrov medzi Martinom a Žilinou malo vyjsť na 8,5 miliardy eur, 75 kilometrov medzi Martinom a Prešovom po zvýšení ceny na 9,13 miliardy eur. Ani jeden balík však nestihla Ficova vláda definitívne uzatvoriť.
Ján Figeľ (KDH) najprv urýchlene zrušil prvý balík medzi Martinom a Prešovom. Zdal sa mu pridrahý aj potom, čo víťazný koncesionár so zastúpením Doprastavu a Váhostavu ponúkol zľavu.
Cena tretieho „žilinského" balíka sa Figeľovi nezdala privysoká napriek tomu, že po zľave vychádzala stavba jej kilometra takmer dvojnásobne drahšie než kilometer „prešovského" balíka. Na nevýhodnosť diaľnic upozornila koaličná SaS.
Výsledok po niekoľkých koaličných radách: keď sa „žilinská diaľnica" vytendruje nanovo, ušetrí sa 2,5 až 3 miliardy eur. Figeľ preto nechal zmluvu na žilinskú diaľnicu vypršať a začína sa odznova - tentoraz najmä za eurofondy a peniaze zo štátneho rozpočtu.
Daniela Krajanová
3. Po Ficovej vláde Radičovej balíček
Vláda nasmerovala verejné financie na deficit pod päť percent HDP.
Slovensko zostúpilo z gréckej a maďarskej cesty. Túto metaforu použil minister financií Ivan Mikloš, keď hovoril o schválenom štátnom rozpočte na rok 2011. Že to nebude bezbolestná zmena smeru, zistia ľudia, keď začnú platiť viac na odvodoch i v obchodoch.
Porovnanie posledného Ficovho rozpočtu a prvého, ktorý presadila premiérka Iveta Radičová, vyznieva presvedčivo: po tohtoročnom mínuse 7,8 percenta HDP vytvorí štát dieru 4,9 percenta. Niektorí považujú túto ambíciu za príliš smelú (Standard & Poor's), no väčšina kritických ohlasov od ekonómov skôr hľadala odpoveď na otázku, či mohla vláda šetriť viac.
Pôvodne to bolo aj úmyslom vlády, no po mnohonásobných koaličných rokovaniach sa
škrty ustálili na necelej miliarde eur. Takmer rovnako veľkým dielom prispejú k úspornému roku vyššie dane.
Tie sa spolu s ďalšími krokmi opäť nazvali úsporným balíčkom. Jeho dosah na obyčajného človeka odhadujú inak koaliční a inak opoziční politici. Ak je pravda kdesi uprostred, tak by sa obyčajná domácnosť mala pripraviť na to, že rok 2011 jej uberie z rozpočtu 300 až 400 eur.
Marianna Onuferová
4. Podľa emisného vzoru
V emisnom kšefte prišlo Slovensko o 75 miliónov eur.
Predražené obchody s firmami veľkopodnikateľov a politikom blízkych osôb. Tak vyzerala štátna správa po odchode vlády Roberta Fica. Nezmyselné nákupy na železniciach, 600-tisícová analýza úradov práce a ďalšie menšie kauzy vyplávali na povrch vďaka povinnému zverejňovaniu zmlúv. Ministri z novej vlády v niektorých prípadoch podali trestné oznámenia.
V závere roka sa potvrdilo, že Slovensko už nikdy neuvidí 15 miliónov eur od garážovej firmy InterBlue Group. Tie nám mala doplatiť za nevýhodne predané emisie. Ficova vláda s významnou pomocou Slotovej SNS prerobila na emisiách dohromady zhruba 75 miliónov eur. Vyvodenie osobnej zodpovednosti zostáva v nedohľadne v tomto prípade, i v prípade Tomanovej.
V nedohľadne zostalo prijatie zodpovednosti za tunelovanie sociálnych podnikov. A napokon sa medzi pochybné štátne zákazky z Ficovej éry dostali i predstavitelia novej vlády. Dvaja štátni tajomníci - Martin Chren a Ivan Švejna sedeli vo firme, ktorá na ministerstve financií získavala.
Adam Valček
5. Keď kamióny upchali Bratislavu
Mýtna vzbura prinútila Ficovu vládu ustúpiť.
Ťažko povedať, či v pamäti ľudí zostane zavedenie mýtneho systému na cestách, no prinajmenšom ľudia z väčších miest tak ľahko nezabudnú, keď v mrazivom januári nahnevaní kamionisti upchali príjazdové cesty.
Dôvodom ich rozčúlenia vôbec nebola iba ekonomická podstata elektronického mýta, ktorú pocítili ako výrazné zdraženie. Prekážala im nepripravenosť systému, ktorý po spornom tendri vybudovala firma SkyToll. Tak sa stalo, že šoféri čakali v dlhých radoch na hraniciach na mýtne zariadenia a niektoré úseky platili dvakrát.
Ich protest si získal podporu veľkej časti verejnosti a možno práve preň Ficova vláda ustúpila a znížila daň z nafty.
Neskôr ustúpila ešte raz, keď firme SkyToll uznala nárok na dodatočných sedem miliónov eur, s ktorými pôvodná zmluva nerátala. Mýtny systém môže byť veľkou témou ešte raz, keď Európska komisia zažaluje Slovensko za diskrimináciu účastníkov mýtneho tendra, ktorý bez súťaže vyhrala najdrahšia ponuka od SkyToll.
Daniela Krajanová
6. Výkladná skriňa Vladimíra Poóra
Zastavenie privatizácie letiska vyšlo štát draho.
Krátko po tom, ako si Robert Fico sadol do premiérskej stoličky, splnil svoj sľub a zrušil privatizáciu bratislavského letiska. „Letisko je našou výkladnou skriňou," vyhlásil, keď odmietol 300 miliónov eur, ktoré by za letisko zaplatil investor.
O štyri roky neskôr Robert Fico otváral časť nového terminálu. Bolo to tri dni pred júnovými parlamentnými voľbami. Ukázalo sa, že štátna akciovka, ktorá rok 2009 skončila so stratou 2,7 milióna eur, preplatila stavbu najmenej o 33 miliónov eur.
Jej konečná cena tak presiahla aj najvyššiu ponuku v súťaži o jej realizáciu, ktorú vyhrala firma ZIPP s ponukou 86 miliónov eur.
Ficova výkladná skriňa sa počas tých štyroch rokov zapratala firmami blízkymi Vladimírovi Poórovi, podľa mnohých mecenášovi Smeru. Za nevysvetlených okolností získali lukratívnu pôdu pred terminálom, zarábajú na letiskovom parkovisku a bývalému vedeniu radili v účtovných otázkach.
Adam Valček
7. Infarkt v železniciach
Len radikálne zmeny a prepúšťanie môžu zachrániť železnice.
Tri štátne železničné spoločnosti ku koncu tohto roka dosiahnu stratu takmer 300 miliónov eur. Ani tento rok sa nepodarilo vyriešiť ich problémy. Exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer) odklepol vlani Cargu 166-miliónový úver, ktorý preveruje Brusel ako nedovolenú štátnu pomoc.
Všetky tri spoločnosti budú prepúšťať. Cargo v roku 2011 zhruba 1850 ľudí z 9300 zamestnancov. Železničná spoločnosť Slovensko a správca koľají - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) presné počty nezverejnili.
V roku 2011 ušetria na poplatkoch za využívanie koľají, ktoré sme pod tlakom Bruselu znížili. To sa však premietne do straty ŽSR, ktorá tým stratí tržby za 80 miliónov eur.
Definitívne nie je uzatvorená ani téma zdražovania cestovného.
Adam Valček
8. Štát versus SPP
Vraj tento rok SPP prerobí na domácnostiach 80 miliónov eur.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) chcel opäť zvyšovať ceny plynu pre domácnosti. S návrhmi prišiel v druhej polovici roka, ale narazil na pravidlá, ktoré stanovila predchádzajúca vláda.
Nový minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) na valnom zhromaždení SPP využil takzvané právo veta. Predstavitelia štátu tak zablokovali návrh zahraničných akcionárov na zdraženie plynu.
Spomedzi niekoľkých pokusov zdvihnúť ceny plynu ešte pre tento rok sa Miškovovi pozdával iba jeden, ale ten narazil zasa na regulačný úrad pod vedením Jozefa Holjenčíka (nominant Smeru). SPP ohlásil, že tento rok na domácnostiach prerobí 80 miliónov eur.
Ceny nakoniec zvýšil sám regulátor z vlastného podnetu. Budú rásť o 4,47 percenta. Pre tento sporný zákon sa už dlhšie nemecký E.ON Ruhrgas a francúzsky Gaz de France vyhrážajú arbitrážou. V privatizácii si totiž kúpili nielen väčšinový balík akcií, ale aj manažérsku kontrolu v SPP.
Daniela Krajanová
9. Návrat nezamestnanosti
Priemysel sa dostal na predkrízovú úroveň, nezamestnanosť bola vysoká.
Oživovanie našej ekonomiky bolo podľa analytikov rýchlejšie, ako sa očakávalo. No zotavovanie sa ekonomiky neprebiehalo vo všetkých jej častiach rovnako.
Pozitívnym prekvapením bol rast priemyselnej výroby, ktorá dosiahla čísla spred začatia krízy v roku 2008. „Nešlo o komplexné zotavenie, keďže trh práce stále trpí. Rovnako vývoj služieb, maloobchod a spotreba domácností sa vyvíjala pesimistickejšie," povedal analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
Nezamestnanosť bola podľa Štatistického úradu počas roku 2010 vyššia ako 14 percent. Je to najvyššie číslo v porovnaní s našimi susedmi.
Veronika Folentová
10. Dlhový šok v zdravotníctve
Nemocnice, poisťovňa - celé zdravotníctvo je v strate. A to aj napriek oddlženiu.
Viac ako 202 miliónov eur. To je strata, ktorá ostala v zdravotníctve po bývalej vláde, keď ministerstvo viedol Richard Raši zo Smeru. Ak by sa mal tento dlh vyrovnať, musel by každý na Slovensku zaplatiť viac ako 37 eur.
Najväčší podiel na dlhu majú nemocnice, ktoré sú dnes pod ministrom Ivanom Uhliarikom z KDH. Dvanásť fakultných a univerzitných nemocníc malo k polovici roku 2010 dlh vyšší ako 148 miliónov eur. Reálne je ich strata ešte vyššia.
V roku 2009 ich totiž Ficova vláda oddlžila a dala im pôžičku viac ako 119 miliónov eur. Ak by sme ju pripočítali, tak sa dlh zdravotníctva vyšplhá na viac ako 326 miliónov eur. Na občana je to vyše 60 eur. Okrem nemocníc je na tom zle aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Jej strata je asi 55 miliónov eur.
Veronika Folentová
- Pozrite si rok 2010 vo fotografiách
- Naj naj naj - rekordy, ktoré pútali našu pozornosť za posledný rok
- Najdôležitejšie udalosti na Slovensku
- Najväčšie udalosti v technológiách
Stĺpček Ivana Štulajtera: Stalo sa
Keď v roku 2006 Robert Fico zostavil vládu, bolo nepravdepodobné, že poruší tradíciu a na Úrade vlády sa ohreje len jedno volebné obdobie. No stalo sa.
Keď prvé dva roky jeho vlády Slovensko zaznamenávalo rekordný rast a budúcnosť vyzerala sľubne, bolo nepravdepodobné, že sa situácia zvrtne a ekonomika sa hlboko prepadne. Stalo sa.
Keď bývalá vláda pripravovala krajinu na euro, bolo nepravdepodobné, že miesto rastu cien najväčším problémom pre hospodársku politiku nebude inflácia, ale návrat vysokej nezamestnanosti. No prišla kríza a stalo sa.
Keď sa so vstupom do eurozóny očakávala v slovenskej ekonomike stabilita, bolo nepravdepodobné, že sa o dva roky v dôsledku ďalšej krízy, tentoraz dlhovej, bude vážne diskutovať o návrate ku korune. Stalo sa.
Keď Robert Fico prežil bez straty preferencií všetky nečakané zvraty a otrasy, keď rozdával stámilióny eur na dlh, bolo menej ako viac pravdepodobné, že nezostaví vládu. No nezostavil. Aj to sa stalo.
Táto nevyspytateľnosť behu udalostí obsahuje v sebe aj možnosť, že nová vláda stihne naplniť svoj program a bude mať zmysel: zastaví zadlžovanie, skonsoliduje stratové štátne firmy, nemocnice, prijme systémové zmeny na očistu súdnictva, polície, prokuratúry, v boji proti korupcii.
Lebo keď nie, stane sa, že bude horšie.
Ivan Štulajter
Čo považujete za najdôležitejšiu udalosť roka?
Ivan Mikloš, minister financií
Voľby. Keby zostala pri moci bývalá vláda, výsledkom by bol rast zadlženosti a snahy znižovať deficit hospodárenia štátu nesystémovými opatreniami. Voľby smerovanie Slovenska po maďarskej ceste do Grécka, našťastie, zastavili.
Igor Vida, generálny riaditeľ Tatra banky, prezident Slovenskej bankovej asociácie
Z globálneho pohľadu krízu okolo eura. Táto otázka je až príliš prepolitizovaná, čo škodí procesu ozdravenia krajín, ktoré najviac zasiahla kríza. Domnievam sa, že celú situáciu by čo najelegantnejšie a najspravodlivejšie vyriešil trh.
Pavol Ďuriník, generálny riaditeľ ZSSK Cargo
Najdôležitejšou udalosťou bola pre mňa profesijná zmena. Z bankára som sa stal železničiarom. Prijal som výzvu podieľať sa na ozdravení ZSSK Cargo, ktorá je v problémoch. Má potenciál byť úspešnou a verím, že sa nám ju podarí skonsolidovať.
Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu
Prebudenie sa zo zlého sna do zlej reality s tým, že kríza sa nekončí. Pozitíva sú v naštartovaní dialógu s ministerstvami o riešení problematiky obchodu a cestovného ruchu. Odstránenie niektorých deformácií - zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch či odloženie zbytočných nákladov pri registračných pokladniciach.
Martin Šimun, generálny riaditeľ poisťovne Dôvera
Úspešné spojenie zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo a parlamentné voľby. Od novej vlády a ministerstva zdravotníctva očakávame systémové riešenia pre lepšiu kvalitu starostlivosti a efektívnejšie využívanie financií.
Patrik Tkáč, J&T
Rok ukázal, že turbulentné obdobia nie sú katastrofami, treba s nimi počítať a uvedomiť si ich pozitíva aj negatíva. Z tohto pohľadu dúfam, že celé spektrum zásadných makroskúseností sme už zažili aj v strednej Európe a sme pripravení na rovnú hru v západnom štýle.
Igor Viszlai, generálny riaditeľ Lesy SR
Z celosvetového pohľadu postupné oživenie ekonomiky po kríze. Z pohľadu Slovenska výsledky volieb a zotavovanie sa z morálnej krízy. Z pohľadu podniku zavedenie transparentného nákupu cez elektronické aukčné siene.
Konrad Kreuzer, predseda predstavenstva ZSE
Na jar otvorenie dvoch bioplynových elektrární E.ON Slovensko a štart grantového programu pre šport detí a mládeže. Udalosťou druhej polovice roka boli parlamentné a komunálne voľby a zlepšujúce sa vyhliadky pre ekonomiku krajiny.
Peter Gabalec, Slavia Capital
Tento rok sa postupne začal stabilizovať predaj a rásť dopyt. Ide o kľúčový faktor úspechu našej malej, exportne zameranej ekonomiky. Podarila sa nám spolupráca so svetovými koncernmi Yanmar a Piper. Palma predstavila nové produkty, Božena uspela na Srí Lanke.
Juraj Karpiš, analytik INESS
Prepuknutie dlhovej krízy v eurozóne. Pristúpenie k princípu „jeden za všetkých, všetci za jedného". Nákupy dlhopisov členských krajín zo strany dovtedy nezávislej Európskej centrálnej banky sú zásadnejší krok z centralizovanej EÚ než prijatie Lisabonskej zmluvy.
Achim Saul, predseda predstavenstva SPP
Reštart ekonomiky. V energetike je to správa, že pri akýchkoľvek nepredvídaných situáciách, vďaka opatreniam SPP, Slovensko už nedoplatí na prípadnú plynovú krízu. Dôležité je aj to, že diverzifikačné kontakty umožňujú doviezť 20 percent zemného plynu z alternatívnych zdrojov.
In-Kyu Bae, prezident Kia Motors Slovakia
Kľúčovou udalosťou v závode Kia Motors Slovakia bolo spustenie sériovej výroby dvoch SUV modelov, Hyundai ix35 a Kia Sportage. Vďaka tomu stúpla výroba áut za 11 mesiacov medziročne o viac ako 50 percent.
Maroš Jančula, výkonný riaditeľ Letiska M. R. Štefánika
Otvorenie odletovej časti nového terminálu, ktorý priniesol zvýšený komfort našim cestujúcim, pretože sa nedá byť konkurencieschopným bez moderného a funkčného letiska.
Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U. S. Steel Košice
To, čo zažili mnohé krajiny a aj Slovensko počas výdatných dažďov a nasledujúcich záplav. Ľudia si uvedomili, akí sú bezmocní proti živlom, na druhej strane som bol svedkom obrovskej solidarity a vzájomnej pomoci.
Oszkár Világi, generálny riaditeľ Slovnaftu
Zníženie spotrebnej dane poukázalo na fakt, že ak sa štát vzdá časti svojich príjmov a vie fungovať lacnejšie, prospech z toho majú nielen občania v podobe lacnejšieho paliva, ale celá ekonomika.
Andrej Korim
Rok 2010
Január
Dopravné firmy na Slovensku začali platiť za používanie diaľnic elektronické mýto. O tri dni začali autodopravcovia s protestnou akciou.
Február
Brusel pohrozil Slovensku, že môže prísť o miliardy eur. Únii sa nepáčilo, že obyčajní ľudia sa nemôžu vyjadriť k veľkým stavbám, ako sú diaľnice či fabriky. Vláda o dva dni zmenila zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Odborári v Grécku začali so štrajkom proti úsporným opatreniam vlády.
Marec
Miera nezamestnanosti rastie na Slovensku trikrát rýchlejšie ako v únii. Na konci februára dosahovala 12,97 percenta. Bez práce bolo na Slovensku najviac ľudí za posledných päť rokov.
Brusel zistil tunelovanie v sociálnych podnikoch a žiada vrátenie peňazí. Ministerka práce Viera Tomanová celé mesiace tieto podniky chránila.
Apríl
Brusel aj ochranári majú výhrady, že diaľnica do Prešova má preťať obec Šútovo a zasiahnuť chránené územie. Brusel nám preto nepožičal peniaze.
Máj
Grécko požiadalo Brusel a Medzinárodný menový fond o pomoc. Za pôžičku 110 miliárd eur na tri roky budú obyvatelia tvrdo platiť. Počas troch rokov musí vláda v rozpočte ušetriť 30 miliárd eur.
Ministri financií únie sa dohodli na eurovale. Jeho hodnota v podobe záruk predstavuje 750 miliárd eur.
Jún
Maďarský deficit štátneho rozpočtu vysoko prekračuje plán. Vláda však trvá na tom, že schodok verejných financií stlačí na 3,8 percenta HDP. Chce to dosiahnuť rovnou daňou, škrtaním platov a šetrením pri nákupoch vo verejnej správe. Viac sa zdania banky aj poisťovne.
Ministerstvo financií dlho tajilo, aký bude výpadok príjmov verejného rozpočtu. Týždeň po voľbách sa ukázalo, že do kasy potečie o miliardu eur menej, ako pôvodne Ficova vláda naplánovala.
Júl
Nová Slovenská vláda sa rozhodla odblokovať obranný val eurozóny. Výška záruk pripadajúca na Slovensko je zhruba 4,3 miliardy eur.
August
Minister dopravy Ján Figeľ chce zlacniť prvý balík PPP projektov.
Slovenskí poslanci odmietli pomoc Grécku.
September
Minister dopravy stopol PPP projekt, ktorým sa mal financovať 75 kilometrov dlhý úsek medzi Martinom a Prešovom.
Október
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik pripustil, že sa nemocnice budú musieť oddlžovať.
November
Írsko požiadalo o medzinárodnú finančnú pomoc, a je tak prvou krajinou, ktorá žiada o aktivovanie eurovalu.
Od začiatku budúceho roka sa dočasne zvýši sadzba DPH z 19 na 20 percent a zároveň sa zruší znížená sadzba DPH vo výške 6 percent, ktorá sa uplatňuje na predaj potravín z dvora.
December
Portugalsko je ďalším kandidátom na úver z eurovalu.
Parlament schválil návrh rozpočtu na budúci rok. Deficit verejných financií je na úrovni 4,9 percenta HDP.
Moody's znížil Maďarsku rating.
Andrej Korim
