WASHINGTON.
Rôznymi sľubmi naliehajú na hlavy štátov alebo na šéfov leteckých spoločností, aby sa pri ponukách Boeingu a Airbusu rozhodli pre americkú firmu. V pondelok (3.1.) o tom informoval denník New York Times.
Podľa denníka existuje za kulisami internacionálnej scény skutočný "medzinárodný bazár". Zahraničné osobnosti vyslovujú mimoriadne a často aj bizarné želania, ktoré im americká strana, keď sa miliardové kontrakty podpíšu, často splní. Napríklad saudskoarabský kráľ Abdulláh požiadal, aby jeho osobné lietadlo bolo vybavené presne tak, ako je vybavený Air Force One amerického prezidenta.
New York Times článok napísal na základe diplomatických správ, ktoré mu poskytol Wikileaks na vyhodnotenie. Noviny konštatovali, že pod slnkom nie je nič nové, že sa politika zapája do miliardových obchodov veľkých firiem. Diplomatické depeše však poskytujú doteraz najpodrobnejší prehľad o metódach používaných v "obchodnej vojne" medzi Boeingom a Airbusom, v ktorej ide aj o vytváranie tisícov pracovných miest.
Oba superkoncerny sa už roky sporia kvôli štátnej pomoci. New York Times citoval bývalého úradníka Pentagónu a teraz poradcu Airbusu o tom, že zasahovanie amerických diplomatov pri predaji boeingov odporuje tvrdeniu Washingtonu, že si Airbus v dôsledku štátnych subvencií počína v konkurenčnom zápase nečestne.
Denník uviedol viaceré konkrétne informácie o americkom vydieraní. Bangladéšske aerolínie mohli získať právo pristávať v New Yorku na Kennedyho letisko len vtedy, ak podpíšu dohodu s Boeingom o nákupe jeho lietadiel. Turecko vyjadrilo zámer, že chce dostať svojho astronauta do niektorého raketoplánu NASA. Želanie sa nerealizovalo, ale americký diplomat navrhol Bielemu domu, aby Turecko v súvislosti s jeho kozmickým a leteckým programom pomohlo v inej oblasti. Malo sa to stať v prípade, ak Turkish Airlines objednajú 20 boeingov.
Politici rovnako silno zasahovali aj do objednávky amerického vojenského letectva, US Air Force, na nákup 179 nových tankovacích lietadiel. Kontrakt by mal dosiahnuť hodnotu 35 miliárd USD (26,22 miliardy eur). Washington doň viackrát zasiahol, tender sa preto viackrát opakoval. Naposledy Airbus prekvapujúcu stratil objednávku, ktorú pokladal už za takmer istú. Pokus o výrazný vstup Európanov na americký zbrojársky trh sa tak znovu nevydaril.
Informovala o tom agentúra DPA.
