Podľa údajov najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk si najviac ľudí hľadá prácu začiatkom roka, v januári. „Ďalším obdobím, kedy sa každoročne zvýši počet životopisov, je jún a september. V tomto období si hľadajú prácu najmä absolventi škôl," potvrdila Lucia Burianová z Profesie.
Naopak, najmenej ľudí hľadá prácu koncom roka a počas letných prázdnin, kedy je nielen najmenej uchádzačov, ale aj pracovných ponúk. „V lete si uchádzači o prácu chcú užiť dovolenkové obdobie, oddýchnuť si a začínajú hľadať až na jeseň," hovorí Ivana Kováčiková zo spoločnosti Exact Recruitment.
December je zasa ovplyvnený vianočnými prípravami, ale aj očakávaním koncoročných odmien. Preto až práve v januári sa začína nielen nový rok, ale aj „sezóna pracovných zmien".
Mladí sa najprv hľadajú Ľudia najčastejšie menia zamestnanie, ak je na pracovisku, alebo v pracovnom tíme zlá atmosféra. „Takisto v prípade, ak necítia perspektívu rastu a rozvoja, ak vyznávajú iné hodnoty ako zamestnávateľ, ak im nie je vyplácaná mzda alebo sa nedodržiavajú podmienky, ktoré boli dohodnuté," vymenúva Eva Slobodová, konzultantka poradenskej spoločnosti Amrop Slovakia.
Zmenu zamestnania však treba dôkladne zvážiť - netreba konať pudovo, búchať v amoku dvermi a podobne. Treba porozmýšľať, či sú naše očakávania v súlade s realitou na trhu práce a vlastnými schopnosťami.
Náchylnejší na zmenu zamestnania sú podľa skúseností personalistov mladší zamestnanci, ktorí ukončili strednú alebo vysokú školu.
„Mladí ľudia majú približne dva až tri roky po ukončení školy tendenciu meniť zamestnanie častejšie, kvôli tomu, že hľadajú svoje profesijné smerovanie," potvrdila Katarína Očenášová z Grafton Recruitment Slovakia.
Pozície, ktoré majú najväčšiu fluktuáciu sú v oblasti obchodu. Je to spojené s tým, že výsledky na týchto pozíciách sa ukážu veľmi rýchlo a neúspešných obchodníkov nahradia iní.
Ako upozorňuje Slobodová, na vec sa dá pozerať aj z regionálneho hľadiska. Častejšiu zmenu zamestnania možno pozorovať skôr v súvislosti s výskytom väčšieho množstva pracovných príležitostí - teda vo väčších sídlach a v ich okolí.
Roky praxe Sú však pozície, kde sa zamestnanci striedajú ako na bežiacom páse a sú aj také, z ktorých sa ľudia nepohnú roky. Podľa údajov z pracovného portálu Profesia.sk za tento rok o priemernom počte rokov praxe podľa pozícií vyplynulo, že najdlhšie na pozícii pracujú ľudia zamestnaní ako výpravcovia, rušňovodiči, chemickí laboranti, colníci a policajti. Ľudia pracujúci na týchto pozíciach udávajú najvyšší priemerný počet rokov praxe - deväť až 11 rokov.
Naopak, najnižší počet rokov praxe na pozícii v priemere uvádzajú ľudia pracujúci na pozíciách animátor, telemarketingový pracovník, telefonický operátor, brigádnik a copywriter (do jedného roka).
„Pozreli sme sa aj na počet predchádzajúcich zamestnávateľov v životopisoch uchádzačov o prácu za tento rok," hovorí Burianová.
Najviac predchádzajúcich zamestnávateľov uviedli ľudia hľadajúci si prácu vo vrcholovom manažmente. Ide o pozície výkonného riaditeľa, generálneho riaditeľa, regionálneho riaditeľa, výrobného a technického riaditeľa.
„Vyšší počet predchádzajúcich zamestnávateľov u ľudi hľadajúcich si prácu vo vrcholovom manažmente súvisí s tým, že ide o vysokokvalifikovanú prácu, na ktorú je potrebné mať niekoľkoročné skúsenosti z viacerých oblastí," vysvetlila.
Naopak, nízky počet predchádzajúcich zamestnávateľov uviedli ľudia na pozíciách anketára, kaderníka, au-pair, hygienika a hostesky.
Osem vecí, ktoré treba vedieť pri zmene firmy
Ak meníte zamestnanie, mali by ste sa pozrieť na to, čo hovorí Zákonník práce. Ako je to s dovolenkou, termínom výpovede, či zvereným majetkom?
1. Výpoveď. Ak chcete odísť zo zamestnania, musíte dať v práci výpoveď. „Možnosti výpovede zo strany zamestnanca sú viaceré, najčastejšie sa zamestnanec so zamestnávateľom na ukončení pracovného pomeru dohodne," hovorí Zlatica Kováčová, konzultantka PwC. Na dátume odchodu sa musia dohodnúť obe strany, ak zamestnávateľ so skorším odchodom zamestnanca nesúhlasí, prihliada sa na výpovednú dobu. Tá je minimálne dva mesiace, počíta sa od nasledujúceho mesiaca po podaní výpovede. Výpoveď treba zamestnávateľovi doručiť, v písomnej forme.
2. Vrátenie majetku. Pri ukončení pracovného pomeru je zamestnanec povinný odovzdať zamestnávateľovi všetky zverené predmety. Pri preberaní predmetov by mal existovať protokol o zverení majetku, kde sú podpísané obe strany a pri odovzdávaní by sa mal tento protokol zrušiť, respektíve vyznačiť, že bol predmet vrátený.
3. Vyčerpanie dovolenky. Zamestnanec má nárok na dovolenku, respektíve jej časť v minimálnom nároku stanovenom podľa zákona. Ročný nárok sa alikvotne delí na odpracované mesiace a dovolenka, ktorú si zamestnanec nestihne vyčerpať počas jedného pracovného pomeru musí byť preplatená. „To znamená, že presun dovolenky k inému zamestnávateľovi nie je možný s výnimkou napríklad zlučovania sa spoločností," hovorí Kováčová.
4. Odstupné. Ak zamestnanec požiada sám o rozviazanie pracovného pomeru, nemá nárok na odstupné. Odstupné môže dostať len v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou zo zákonom presne stanovených dôvodov - teda z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje, premiestňuje, alebo sa zamestnanec stal nadbytočným z dôvodu organizačných zmien, prípadne stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
5. Nová práca. Pri nástupe do nového zamestnania je asi najdôležitejším dokumentom, ktorý má zamestnanec podpísať, pracovná zmluva. Do zdravotnej a sociálnej poisťovne ich prihlási väčšinou mzdárka firmy. Pre účel uplatnenia nezdaniteľnej časti daňového základu je potrebné, aby zamestnanec podpísal aj „Vyhlásenie", v ktorom tiež vyznačuje, či si praje uplatňovať daňový bonus na dieťa (v takom prípade musí predložiť aj rodný list dieťaťa). „Zamestnanec poskytuje svoje osobné údaje a predkladá novému zamestnávateľovi zápočet rokov, ak už mal nejaký pracovný pomer, prípadne aj daňové potvrdenie od predošlého zamestnávateľa, aby bolo možné spracovať jeho zúčtovanie dane," upozornila Kováčová.
6. Skúšobná doba. Lehota na otestovanie nového zamestnanca je daná Zákonníkom práce, ktorý dáva možnosť jej uzavretia na maximálne tri mesiace, teda nie je povinná, ale odporúčaná pre obe strany.
7. Nová dovolenka. Aj po nástupe do novej práce máte nárok na dovolenku. Nie však hneď.
„Základnou podmienkou pre vznik nároku na dovolenku je odpracovanie 60 dní v kalendárnom roku, až po uplynutí tejto doby má zamestnanec nárok na čerpanie pomernej časti," vysvetľuje Kováčová. Zamestnanec sa však môže so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní dovolenky aj skôr, za predpokladu, že pracovný pomer nebude zrušený v skúšobnej dobe.
8. Choroba. V novej práci sa vám môže stať, že po pár dňoch v práci ochoriete. Ak sú prekážky v práci na strane zamestnanca, napríklad ak je práceneschopný, skúšobná doba sa predlžuje o celú dobu práceneschopnosti, čím sa zabezpečuje, aby sa obe strany mohli navzájom overiť a rozhodnúť o pokračovaní pracovného vzťahu. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, to je napríklad vtedy, keď je zamestnanec práceneschopný pre chorobu alebo úraz.
Kedy je čas na zmenu
Rozhodnutie, či zmeniť prácu je veľmi zložité. Zamestnanec berie do úvahy rôzne faktory.
Definujte dôvody Prvým impulzom väčšinou býva, že sa človek cíti v zamestnaní nešťastný. Pred tým, než sa rozhodne zmeniť pracovné miesto, by mal definovať dôvod svojej nespokojnosti a snažiť sa vyriešiť situáciu na súčasnom pracovisku.
Prečo sú zamestnanci nespokojní? chýbajúca spojitosť medzi mzdou a výkonom, nepovšimnutá alebo neexistujúca možnosť rastu alebo postupu, nedostatok úloh náležitého významu a dôvera v dôležitosť vlastnej práce, neposkytnutá príležitosť na využitie vlastného talentu, nerealistické očakávania, nedostatok tolerancie voči nepríjemnému manažérovi alebo voči zdraviu škodlivému pracovnému prostrediu. Amrop Slovakia
„Dôvody môžu byť rôzne," hovorí Ivana Kováčiková zo spoločnosti Exact Recruitment. Možno má zamestnanec málo motivácie, práca ho nebaví a cíti sa „vyhorený". Možno má nového nadriadeného, s ktorým si nerozumie, nestotožňuje sa s firemnými hodnotami, či nezapadol do tímu. Alebo sa cíti finančne podhodnotený, či morálne nedocenený.
Predíďte problémom Ďalším dôvodom na zmenu práce bývajú organizačné zmeny. V prípade, že hrozí prepúšťanie, je dobré poobzerať sa po inej pracovnej ponuke ešte pred tým, než sa človek ocitne na listine prepustených. Ako zamestnaný má lepšiu vyjednávaciu pozíciu.
Je dobré stále aktualizovať svoj životopis, pretože nikdy neviete, kedy príde správna ponuka. Mnohí zamestnanci napredujú vo svojej kariére prechodom na vyššie pozície práve zmenou zamestnávateľa.
Spočítajte si to Ľudia, ktorí zvažujú zmenu zamestnania by si mali urobiť zoznam všetkých pozitív a negatív súčasného zamestnania pred tým, než sa rozhodnú z neho odísť. Pokiaľ prevládajú negatíva nad pozitívami je čas na zmenu.
Ak ste bez práce, máte nárok na dávku
Od Sociálnej poisťovne môžete počas nezamestnanosti dostávať najviac 1138,20 eura. V tom prípade, ak má mesiac 31 dní.
Rozhodli ste sa zmeniť zamestnávateľa, dali ste výpoveď, ale stále ste si nenašli novú prácu. V takom prípade máte nárok na dávku v nezamestnanosti. Musíte však o ňu požiadať a splniť podmienky.
Po strate zamestnania by ste mali navštíviť úrad práce, v ktorého územnom obvode máte trvalý pobyt a písomne požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Bez toho podporu nedostanete.
Kedy nárok na dávku zaniká
uplynutím podporného obdobia (6 mesiacov alebo 4 mesiacov), vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie, priznaním starobného dôchodku, priznaním predčasného starobného dôchodku alebo priznaním invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Sociálna poisťovňa
Výhodné pre vás je, ak to spravíte do siedmich kalendárnych dní od skončenia zamestnania. Vtedy vás úrad do evidencie zaradí hneď od nasledujúceho dňa po skončení predošlého zamestnania. Ak ste napríklad pracovný pomer ukončili k 17. decembru, na úrad práce ste sa prihlásili 20. decembra, splnili ste podmienku siedmich pracovných dní, v evidencii tak budete vedení už od 18. decembra. „O zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydá úrad práce, sociálnych vecí a rodiny písomné rozhodnutie, ktoré sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti," vysvetľuje Jana Ďuriačová, riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne.
Nárok na dávku v nezamestnanosti sa uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovne, a to predložením tohto rozhodnutia. Súčasne je nutné doložiť aj doklady, ktoré hovoria o tom, kde ste posledné tri roky pracovali. Potom o nároku na dávku v nezamestnanosti rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne.
Aby ste mali nárok na dávku v nezamestnanosti, z posledných troch rokov ste museli dva odpracovať. „Po splnení tejto podmienky sa dávka v nezamestnanosti prizná a vypláca počas šiestich mesiacov," doplnila Ďuriačová. Sú aj prípady, kedy sa dávka vypláca kratšie - iba štyri mesiace. Ide o zamestnancov, ktorí pracovali na dobu určitú.
Výška dávky sa určuje z vašich vymeriavacích základov za posledné dva odpracované roky pred zaradením do evidencie, závisí teda od vašej výplaty v poslednom zamestnaní. Je to 50 percent z denného vymeriavacieho základu, je však stanovené aj maximum - za mesiac, ktorý má 30 dní je to 1101,50 eura a za mesiac, ktorý má 31 dní 1138,20 eura.
Ak bude uchádzač o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok na dávku mu zaniká.
Kde všade si môžete hľadať prácu
Internet výhodu je ľahká dostupnosť a prístup kedykoľvek, ponuky sú aktualizované denne, okrem pracovných ponúk pracovné servery radia, ako napísať životopis a motivačný list, či ako sa pripraviť na pracovný pohovor. Personálna agentúra obsadzuje voľné pracovné miesta svojich klientov, ponuka práce je závislá od dopytu, hľadanie práce prostredníctvom agentúry je vhodné pre ľudí s vyšším vzdelaním a rozšírenou kvalifikáciou, z času na čas treba aktualizovať životopis v databáze. Agentúry dočasného zamestnávania priamo zamestnávajú svojich klientov a potom ich „požičiavajú" firmám na krátkodobé práce, služby poskytujú bezplatne, ak sa agentúre nepodarí umiestniť vás na trhu práce, môže s vami rozviazať pracovný pomer a vy sa vrátite do evidencie nezamestnaných. Úrady práce registrovaným uchádzačom poskytujú informačné a poradenské služby, a ponúkajú im voľné pracovné miesta, -poskytujú časti náhrady cestovných výdavkov súvisiacich s absolvovaním pohovoru alebo výberového konania, sprostredkujú poberanie dávok počas nezamestnanosti, sprostredkujú absolventskú prax, zabezpečujú vzdelávania a rekvalifikácie. Inzeráty v tlači ponúkajú prácu pre špecifické pozície, väčšinou ide o inzeráty cielené na špecifický región, pozor na neseriózne inzeráty bez doplňujúcich informácií (opis ponuky, kontakty). Výstavy a burzy práce ponúkajú predstavenie spoločností a oboznámenie sa s voľnými pozíciami, sú vhodnejšie skôr ako zdroj informácií. „Po známosti" je to stále silný zdroj na získanie práce, uplatňuje sa tu osobnejší prístup, kontakty niekedy sa o voľnom pracovnom mieste dozviete skôr. Profesia a SME
