Od januára sa napríklad zjednocujú paušálne výdavky u fyzických osôb s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na jednotnú výšku 40 percent.
BRATISLAVA.
Od januára totiž nadobudla účinnosť novela zákona o dani z príjmov, v rámci ktorej ministerstvo financií pripravilo zrušenie viacerých výnimiek v zdaňovaní príjmov, čo by podľa ministra financií Ivana Mikloša malo pomôcť ozdraviť rozvrátené verejné financie a zlepšiť daňový systém.
Novela zákona obsahuje obmedzenie niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia. Od začiatku roka sa tak napríklad ruší možnosť zníženia základu dane zdravotníckych pracovníkov o náklady na špecializačné vzdelávanie.
Doterajšie oslobodenie od dane do výšky 5-násobku životného minima sa podľa nových pravidiel pri vymedzených príjmoch nahradzuje pevne stanovenou sumou vo výške 500 eur.
Rovnako sa zjednocujú paušálne výdavky u fyzických osôb s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na jednotnú výšku 40 percent.
Podľa nových pravidiel sa ruší aj oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností, v ktorých mal predávajúci trvalý pobyt najmenej dva roky a zmeny sa dotknú aj nezdaniteľných časti základu dane, ktoré si môžu daňovníci uplatniť.
Ministerstvo totiž pripravilo obmedzenie uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku len na tzv. aktívne príjmy. Jednou zo zmien je aj zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie.
Plánované zmeny v zdaňovaní príjmov predstavil minister financií Ivan Mikloš v polovici vlaňajšieho augusta. Niektorými z návrhov sa neskôr zaoberali vládne strany aj na rokovaniach koaličných rád.
Rezort financií následne upustil napríklad od pôvodného zámeru zjednotiť a znížiť výšku paušálnych výdavkov na 30 %, či ponechal nezdanené príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré predávajúci vlastnil počas piatich rokov, alebo nadobudol dedením.
Novela zákona o dani z príjmov je súčasťou konsolidačného balíka vlády Ivety Radičovej, ktorého cieľom je znížiť deficit verejných financií z minuloročných takmer 8 % na tohtoročných 4,9 % hrubého domáceho produktu.
