BRATISLAVA. Akciové fondy zarobili v minulom roku najviac. Situáciu na trhu mohli využiť dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré môžu do akcií investovať najmä pri rastových fondoch. Legislatíva im to prekazila, tvrdia.
Ľudia, ktorí si sporia do dôchodku, tak v druhom pilieri dosiahli zhodnotenie maximálne do dvoch percent. Asi pri jednopercentnej inflácii reálny výnos osciloval okolo nuly.
Oživenie ekonomiky
Akciovým fondom sa darilo najmä pre oživenie ekonomiky. „Podielové fondy s akciovou zložkou prinášajú už druhý rok zaujímavé výnosy. V snahe získať vyššie výnosy dokonca investori uprednostnili potenciál výnosov akciových fondov pred bezpečnejšími peňažnými fondmi,“ povedal Radko Semančík, člen predstavenstva ČSOB AM.
Peňažné fondy sú podľa neho menej úspešné preto, lebo medzibankové úrokové sadzby, ktoré ovplyvňujú výkonnosť týchto fondov, sú historicky nízke.
Vyššie výnosy dosiahli akciové fondy aj preto, že v kríze sa výrazne prepadli. „Indexy hlavných trhov padli vo vyspelých krajinách v tom období v priemere o 35 až 40 percent. Pri takom hlbokom páde potom nie je umenie dosiahnuť také zisky, ako mali minulý rok,“ hovorí analytik SAV Vladimír Baláž.
Podotýka, že záleží aj na čase investície. „V októbri 2007 bol Dow Jones index na hranici 14–tisíc bodov. Keď niekto investoval v tom čase, ešte stále prerába 15 percent. Ak investoval v marci 2009, keď bol index na hranici 7tisíc bodov, zarába 67 percent,“ povedal Baláž.
Rastové mohli zarobiť
Fakt, že akciové fondy zarobili tento rok najviac, mohli využiť dôchodkové správcovské spoločnosti. V rastových fondoch môžu až 80 percent majetku investovať do akcií.
Legislatíva, ktorú schválila Ficova vláda, robí investície do akcií z pohľadu správcov veľmi rizikové. Prípadné straty musia vynahradiť z vlastných peňazí. „Šesťmesačný porovnávací horizont neumožňuje akékoľvek rozumné investovanie do akciových fondov,“ hovorí Baláž.
Správcovské spoločnosti preto akcie z portfólií vypustili. „V roku 2010 sme investovali len do peňažných a dlhopisových investícií,“ povedal Viktor Kouřil zo spoločnosti ING DSS.
Ministerstvo práce chce vo februári predložiť novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení. V nej sa má šesťmesačná lehota na porovnávanie výnosov predĺžiť. „Uvažuje sa o jej predĺžení na 12 mesiacov,“ povedala hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová.
Je však otázne, či to bude stačiť, aby sa správcovia penzijných fondov vrátili na akciové trhy. „Fondy by zrejme zarábali viac, ak by sa lehota predĺžila minimálne na päť rokov, optimum by bolo desať rokov,“ povedal Baláž.
