V januári sa zaviedol do praxe balík opatrení na záchranu štátneho rozpočtu. Priemernú rodinu by mal stáť približne 400 eur ročne podľa prepočtov ministerstva financií. Zvyšujú sa spotrebné dane, DPH, ale aj energie. Najhoršie na tom budú osamelé alebo rozvedené matky s deťmi, zhodujú sa odborníci.
Väčšina z nich má súdom určené výživné alebo potvrdenú dohodu o výške výživného, ktoré im má platiť mesačne otec dieťaťa. Pri zdražení každodenného života by sa im zišlo zvýšiť ho. Jednoznačný nárok však na to nemajú.
„Zvýšenie životných nákladov nemá za dôsledok automatické zvýšenie výživného,“ konštatuje špecialista na rodinné právo Jozef Herbulák.
Zo škôlky do školy Rodič dieťaťa, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti, môže podať návrh na zvýšenie výživného až po podstatnej zmene pomerov. Takou je podľa právnikov nová, lepšie platená práca povinného rodiča, vyšší vek dieťaťa, prestup na vyšší stupeň vzdelania či strata zamestnania rodiča, ktorý sa stará o dieťa.
Krátko o výživnom Minimálna výška výživného je v súčasnosti 25,38 eura. Vypočíta sa ako 30 percent zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá je od júla 2010 84,61 eura. Za podanie žiadosti na súd o zvýšenie výživného sa neplatí súdny poplatok.
Zákon však nestanovuje, o koľko možno žiadať zvýšenie výživného a ani ako často.
„Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, ktorý má platiť výživné,“ hovorí právnik Dávid Štefanka.
Ak chce rodič, aby mu expartner platil na dieťa viac, a nevie sa s ním dohodnúť, musí požiadať súd o zvýšenie výživného. V návrhu uvedie dôvody, prečo o to žiada, hovorí Štefanka.
Rodič si napríklad v návrhu sám vyčísli, akú sumu výživného by chcel dostávať. Musí však preukázať reálne výdavky na dieťa.
Súd po preskúmaní návrhu buď ponechá pôvodnú výšku výživného, alebo ho zmení. Prvý prípad nastane vtedy, keď súd dôjde k záveru, že k podstatnej zmene pomerov nedošlo.
Inak určí novú výšku výživného zodpovedajúcu schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča a momentálnym potrebám dieťaťa.
„Zmena výšky výživného bez preukázania zmeny pomerov oproti obdobiu poslednej úpravy výživného nie je prípustná,“ vysvetľuje Herbulák.
Výživné súd môže aj znížiť Tak ako zvýšiť, súd môže výživné aj znížiť. K tomu môže dôjsť, „napríklad ak rodič, ktorý platí výživné, zmení prácu a dosahuje omnoho nižší príjem ako v predchádzajúcom zamestnaní,“ upozorňuje Herbulák.
V takomto prípade však súd dôkladne skúma, prečo rodič zmenil prácu.
„A ak zistí, že sa vzdal lepšie platenej práce bez dôležitého dôvodu, na zníženie príjmu neprihliadne,“ dodáva Herbulák.
Nižšie výživné však môže priznať aj v prípade, ak sa rodičovi, poväčšine otcovi, narodilo dieťa z ďalšieho vzťahu.
Na dieťa zaplatí aj štát
Ak si rodič neplní vyživovaciu povinnosť, môže druhý rodič požiadať štát o náhradné výživné.
BRATISLAVA. Bývalý manžel neplatí Zuzane už niekoľko mesiacov výživné na jej dvoch synov. Zuzana zatiaľ voči exmanželovi nepodnikla žiadne kroky, synov živí sama. Nevie, čo by mala robiť. Možností, ako od expartnera vymôcť peniaze, má však viacero.
„Vo všeobecnosti, ak si povinný rodič neplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, je možné výživné vymôcť cestou exekučného konania,“ hovorí právnik Jozef Herbulák.
Exekútor môže využiť viacero spôsobov, ako od neho peniaze získať, a síce zrážkou zo mzdy, zablokovaním účtu, predajom majetku, ale aj príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rodič dostane naspäť vodičský preukaz, ak vyrovná svoj dlh na výživnom.
Zuzana tiež môže podať na polícii trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy.
Nedostanú všetci Niektoré matky či otcovia, ktorí sa starajú o svoje deti, môžu využiť ešte jeden spôsob, ako sa dostať k peniazom z výživného. Môžu si uplatniť nárok na náhradné výživné, ktoré im bude platiť štát.
Rodič, ktorý chce od štátu dostávať takéto dávky, však musí spĺňať určité podmienky. Dieťa musí mať trvalý pobyt na Slovensku a zdržiavať sa na Slovensku. „To neplatí, ak sa zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v zahraničí,“ vysvetľuje Danica Lehocká, hovorkyňa Ústredia práce.
Ďalšou podmienkou je príjem rodiča, respektíve spoločne posudzovaných osôb (napríklad nového manžela), ktorý nemôže byť vyšší ako 2,2-násobku sumy životného minima za posledných šesť mesiacov pred podaním žiadosti. V súčasnosti je to 408 eur.
Okrem toho musí rodič, ktorý má platiť výživné, dlhovať peniaze tri po sebe nasledujúce mesiace a exekučné konanie o vymoženie výživného musí byť neúspešné viac ako tri mesiace. Okrem toho musí dieťa chodiť poctivo do školy.
Iba časť peňazí Štát však platí rodičovi náhradné výživné najviac 1,2 násobku životného minima pre nezaopatrené dieťa, aj keby bola súdom určená výška výživného väčšia. Ide teda o sumu 101,53 eura.
Ako požiadať o náhradu
Náhradné výživné dostanete, len ak podáte písomnú žiadosť na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
K žiadosti je potrebné priložiť:
právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o povinnosti platiť výživné, potvrdenie exekútora, že exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace, potvrdenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, že vymáhanie z cudziny nie je možné, potvrdenie, že dieťa riadne navštevuje školu alebo potvrdenie strednej, alebo vysokej školy o príprave na povolanie štúdiom, potvrdenie o príjme žiadateľa (rodiča, ktorý vychováva dieťa) a o príjmoch osôb, ktoré sa posudzujú spoločne (napríklad nový manžel). Zdroj: ÚPSVaR
Pomocnú ruku podávajú aj zadarmo
V prípade, ak si neviete poradiť s tým, ako podať žiadosť o zvýšenie výživného, akú sumu môžete žiadať a či vôbec máte nárok na vyššie výživné, pomôžu vám úradníci z ústredia práce, ale aj bezplatní právnici
1. Rodičia môžu v prípade potreby požiadať o radu pracovníkov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. „V kompetencii týchto pracovníkov je poskytnúť odborné sociálne poradenstvo vo veci výživného,“ odporúča hovorkyňa ústredia práce Danica Lehocká. V prípade potreby im pomôžu spísať aj návrh na určenie výživného.
2. Taktiež je možné sa obrátiť na príslušnú kanceláriu Centra právnej pomoci. „Nárok na bezplatné zastupovanie však má len po splnení istých požiadaviek,“ radí právnik Jozef Herbulák.
3. Aby ste mali nárok na bezplatnú právnu pomoc Centra právnej pomoci, musíte byť v stave materiálnej núdze. To je vtedy, ak váš mesačný príjem nedosahuje 1,4 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, teda 259,53 eura, a zároveň si využívanie právnych služieb neviete zabezpečiť iným svojím majetkom a ste sami.
4. Za príjem sa považuje čistý príjem po odpočítaní zákonného poistného (zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné, poistenie v nezamestnanosti). Tento stav treba riadne preukázať dokladmi (od zamestnávateľa, zo Sociálnej poisťovne alebo pošty).
5. Nesmie tiež ísť o zrejme bezúspešný spor. Túto skutočnosť posudzujú právnici centra.
6. Na to, aby vám priznali nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, treba spĺňať všetky podmienky súčasne.