BRATISLAVA. Gastrolístky, alebo peniaze na stravovanie k platu? Takúto možnosť voľby zamestnanci tak skoro asi mať nebudú. Stravné lístky pritom dnes u nás používa viac ako 750-tisíc ľudí.
Zavedenie možnosti výberu medzi gastrolístkami a príspevkom na stravu k platu včera naznačil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.
Zrušenie stravných lístkov a ich nahradenie peniazmi ku mzde chcel presadiť do programového vyhlásenia vlády predstaviteľ Obyčajných ľudí Igor Matovič.
Budú ešte rokovať Presadiť zmenu však zrejme nebude také jednoduché. RÚZ aj odborári potvrdili, že diskusia na túto tému prebehla. Návrh sa už dostal aj na rokovanie k novele Zákonníka práce.
„Na túto tému prebehla diskusia s odborármi, avšak bez konkrétneho záveru, aj v radoch našej členskej základne diskusia stále prebieha,“ vraví Hošták.
Čo by mohla zmena priniesť zamestnanci by si mohli vybrať, či chcú dostávať stravné lístky, alebo peniaze na stravovanie k platu, zamestnávatelia by nemuseli platiť províziu dodávateľovi stravných lístkov, ak by ich zamestnanci nechceli, alebo by platili menej, len za tých, ktorí by mali o ne záujem.
Odbory však zatiaľ nevedia, či by s takým návrhom súhlasili. „Budeme o tom rokovať. Aký postoj zaujmeme, je predčasné hovoriť,“ tvrdí viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
Ministerstvo práce samo zmeny v tejto oblasti presadzovať nebude. Necháva to na diskusii medzi zamestnávateľmi a odbormi.
„Stále prebieha diskusia k novele Zákonníka práce. Obaja naši sociálni partneri majú možnosť svoju predstavu predniesť v pracovnej skupine a navrhnúť jej zapracovanie do zákona,“ povedala hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová.
Zrušte povinné gastrolístky, radí Konštantín Čikovský.
Zrušiť alebo ponechať? Takmer 90 percent ľudí by podľa ankety denníka SME súhlasilo s možnosťou výberu medzi stravnými lístkami a peniazmi navyše k platu. Zmenu a istú formu dobrovoľnosti by privítali aj niektorí zamestnávatelia.
Podľa ministerstva hospodárstva je pre podnikateľské subjekty prijateľnejšie a výhodnejšie zrušenie stravovacích poukážok, pretože za každú výmenu musia platiť dodávateľovi stravných lístkov nemalé percento.
"U malých podnikateľov ide asi 6,5 percenta, v prípade veľkých prevádzok s vysokým obratom sa percentá môžu znižovať," povedal Dárius Bošjak z tlačového oddelenia rezortu hospodárstva.
Rezort hospodárstva tvrdí, že pre podnikateľov predstavujú gastrolístky administratívnu záťaž a zvyšujú imaj režijné náklady. V cene stravovacích služieb musia byť premietnuté aj tieto náklady a to zvyšuje sumu jedál pre stravníka.
"V prípade výmeny lístkov musí podnikateľ čakať istýpočet dní na peniaze, ktoré sa týmto spôsobom zadržiavajú. Ak má záujem o urýchlenú úhradu na účet, musí zaplatiť poplatok. V prípade vyplatenia v hotovosti sa suma ešte zvyšuje, čo predstavuje ďalšie náklady," dodal Bošjak.
Negatívne dopady Prezident Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefan Petrík si však myslí, že stravné lístky majú svoje výhody. Tvrdí, že ich zrušenie by malo negatívne dôsledky.
„S financiami si každý naloží, ako chce. Vôbec ich nemusí využiť na stravovanie,“ povedal. Aj dnes sa v praxi dajú stravné lístky využiť aj na iné účely ako na zaplatenie jedla v reštaurácii či nákup potravín.
Štúdia, ktorú si dala asociácia vypracovať hovorí aj o negatívnych dôsledkoch na ekonomiku a zdravie občanov. Zrušenie gastrolístkov by podľa nej napríklad viedlo k poklesu tržieb v reštauráciách, zvýšeniu práceneschopnosti a rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií Pavol Kašuba nevedel povedať, či by sa menej častým používaním gastrolístkov znížila návštevnosť a tržby stravovacích zariadení.
„Ak by sa stravné lístky zrušili, je len na rozhodnutí zamestnanca, či sa bude stravovať,“ povedal. No tvrdí, že by sa mala zamedziť napríklad možnosť nákupu potravín na čerpacích staniciach.
