BRATISLAVA. Letisko M. R. Štefánika v Bratislave nezmení počas vlády Ivety Radičovej majiteľa. Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH) navrhuje jeho prenájom alebo rozvoj cez inú formu verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Vláda sa vo svojom programe zaviazala podporiť vstup strategického investora do letiskovej spoločnosti. Konkrétne riešenie tohto kroku rozpracovalo ministerstvo v návrhu ďalšieho rozvoja bratislavského letiska, o ktorom bude vláda hlasovať vo februári. Denník SME získal jeho predfinálnu verziu.
Viac ako racionálna debata rozhoduje strach z Fica, píše Konštantín Čikovský
„V súčasnosti tento materiál pripravujeme, po uzavretí bude predložený vláde," povedal Ľubomír Tuchscher z ministerstva dopravy.
Pred schválením vládou by mala o letisku rozhodnúť koaličná rada. Myslí si to predseda strany Most-Híd Béla Bugár. "K tejto téme by mala zaujať koaličná rada jednoznačné stanovisko," povedal.
Tender na prelome rokov Podstata prenájmu, teda koncesie, je prenesenie rizika na investora, pričom letisko ostáva vo vlastníctve štátu. Investor zodpovedá za riadenie letiska, plnenie dohodnutých investícií a počas 20 až 30 rokov platí ročné nájomné.
Aké sú rozdiely Privatizácia
vyšší jednorazový výnos, stála strata kontroly nad letiskovou spoločnosťou, úplný presun zodpovednosti za spoľahlivé fungovanie letiska ako služby na tretiu stranu – investora. Koncesia
udržanie vlastníctva letiska v rukách štátu, istá zodpovednosť za službu zostáva na štáte ako skutočnom vlastníkovi letiska, koncesionár vybuduje letisko, zavedie princípy riadenia a potom prevedie fungujúci celok na štát. Zdroj: Wood&Company
Nájomné za celé obdobie sa však nemusí ani zďaleka rovnať možnému jednorazovému výnosu z privatizácie. „V praxi sa výnosy nemôžu rovnať už len z dôvodu, že 30 rokov je horizont, v ktorom ľudia nevedia robiť presné odhady, ktoré majú vplyv na výnos," povedal Michal Staroň z firmy Wood&Company, ktorá radí ministerstvu dopravy v oblasti PPP projektov.
Letisko by podľa návrhu mohol súkromník prevádzkovať už koncom budúceho roka. Výberové konanie by sa tak malo začať už v druhej polovici tohto roka.
„Pri takomto projekte treba počítať so šiestimi až ôsmimi mesiacmi na transparentný výber koncesionára," hovorí Staroň. Až pol roka môže trvať aj výber poradcu.
Tento rok sa predpokladá, že výkony letiska už padať nebudú, letisko by malo vybaviť 1,7 až 1,8 milióna pasažierov, čo sú podobné výkony ako vlani a predvlani.
Návrh konštatuje, že letisko je napriek celkovej 2,7-miliónovej strate v prevádzkovom zisku. „Čo znamená, že od svojich akcionárov nepotrebuje príspevky na prevádzku," píše sa v návrhu.
Investície za 350 miliónov Analýza ukazuje aj na problémy letiska. Podľa dokumentu bude „v blízkej budúcnosti nevyhnutná rekonštrukcia oboch pristávacích dráh".
Výsledky letiska V roku 2009 vybavilo 1,7 milióna cestujúcich. Vlani približne taký istý počet, predvlani skončilo v celkovej strate 2,7 milióna eur, bolo však v prevádzkovom zisku, štát tak nemusí dotovať jeho prevádzku, v roku 2006 ponúklo konzorcium Abertis (s účasťou J&T) za letisko 300 miliónov eur a k tomu 150 miliónov do rozvoja,
konzorcium TwoOne (s účasťou Penty) ponúklo až 230 miliónov do rozvoja letiska.
Experti pod vedením Stavebnej fakulty STU v Bratislave zhodnotili ich zlý stav a obnova si bude vyžadovať kompletné vybúranie vozovky, úpravu podložia a odvodňovacieho systému.
V budúcnosti by sa podľa návrhu dalo vystačiť aj s jednou dráhou. „Prevádzka dvoch je finančne náročná," uvádza sa v správe.
Pri oprave dráh sa bude musieť koncesionár vyrovnať s firmou podnikateľa Vladimíra Poóra, ktorá pred voľbami získala pozemok pred jednou z pristávacích dráh.
Návrh sa zmieňuje o nevyhnutných investíciách za 350 miliónov eur za desať rokov. Medzi najdôležitejšie projekty patrí dostavba nového terminálu, oprava dráh, vybudovanie odmrazovacieho stojiska pre lietadlá či systematického parkovania pre aeroplány.
Nevyhnutnosť týchto krokov si uvedomovala aj druhá Dzurindova vláda. Letisko malo vtedy získať konzorcium TwoOne, transakciu však neodsúhlasil protimonopolný úrad. Druhým v poradí bolo konzorcium Abertis, ktoré ponúklo 300 miliónov eur.
Po voľbách v roku 2006 Robert Fico (Smer) stopol predaj. Ďalších 150 miliónov sa Abertis zaviazal preinvestovať práve do rekonštrukcie dráh, terminálu a rozšírenia vybavovacích kapacít. TwoOne chcel investovať až 230 miliónov eur.
Vážny: Koalícia presadí privatizáciu Ak chce súčasná vláda riešiť seriózny rozvoj bratislavského letiska, prenájom je na to lepšia forma ako privatizácia. Mysli si to exminister dopravy a poslanec Smeru Ľubomír Vážny.
Koalícia však podľa neho ešte zmení Figeľov návrh prenájmu na privatizáciu. „Uprednostnenie predaja majetku s tučnou províziou pre predávajúceho, teda štát zastúpený vládnou koalíciou, zvíťazí nad schválenou koncepciou letiska," povedal Vážny.
Návrh ďalšieho rozvoja letiska hovorí aj o možnosti prevodu časti akcií bratislavského letiska na mesto a župu. To je podľa Vážneho nezmysel, čo dokázala aj druhá Dzurindova vláda. „V praxi sa ukázal nezáujem samosprávy o reálny rozvoj letiska, ich záujem bol len o obsadenie postov v riadicích orgánoch letísk," dodal Vážny.
Z Návrhu ďalšieho rozvoja bratislavského letiska
Návrh načrtá možnosť prevodu časti akcií letiskovej spoločnosti na bratislavských magistrát a bratislavskú župu. Vynorila by sa však otázka, či by tieto subjekty boli pasívnymi vlastníkmi, alebo by si uvedomovali aj svoje povinnosti a nezastupiteľnú úlohu na chode letiska. Mesto a župa môžu cez investície alebo zapojenie podnikateľskej sféry pozitívne ovplyvňovať rozvoj letiska. Rekonštrukcia pristávacích dráh je nevyhnutná bez ohľadu na to, kto bude letisko vlastniť alebo prevádzkovať. Návrh hovorí o investíciách za celkovo 350 miliónov eur počas desiatich rokov, pričom až 233 miliónov by malo ísť na opravu dráh. V budúcnosti existuje možnosť prevádzky jednej dráhy, keďže prevádzka dvoch je podľa dokumentu finančne náročná. Návrh sa dotkol aj problematického parkoviska, ktoré dnes prevádzkuje firma Airport Parking blízka podnikateľovi Vladimírovi Poórovi. Dnes letisko nemá reálny dosah na tvorbu cien parkovného a tiež nemôže voľne poskytovať parkovacie miesta aerolíniám. „Nie je ojedinelé, že letecké spoločnosti majú na regionálnych letiskách dohody o parkovaní pre svojich klientov zadarmo,“ píše sa v návrhu. Slovenské aerolínie zdeformovali slovenský letecký trh, pretože firma bola vytvorená štátnym rozhodnutím a mala negatívny vplyv na rozvoj súkromných leteckých spoločností. Táto deformácia trhu, absencia koncepcie letectva, štátny zásahy do trhu spôsobili utlmenie pravidelnej prepravy z bratislavského letiska. Trh deformoval aj SkyEurope Airlines. „Nízke ceny leteniek, ktoré ako sa dnes ukazuje, pre väčšinu dopravcov nie sú zárukou rentability prevádzkovania liniek,“ píše sa v správe. Návrh sa o SkyEurope vyjadruje pozitívne, ako o aerolíniách, ktoré naučili Slovákov lietať. „Služby SkyEurope mali výrazne vyššiu úroveň ako majú služby Ryanairu.“
