BRATISLAVA. Spleť devätnástich titulkov a k nim citácie vytrhnuté z kontextu. Denník SME sa musel v pondelok na takmer polovici novinovej strany takto ospravedlniť bývalému ústavnému sudcovi Tiborovi Šafárikovi.
Články súviseli s rozhodnutím Šafárikovho senátu o amnestiách zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara spred vyše jedenástich rokov. Senát ich potvrdil a tak vyvolal vlnu kritiky.
Košické súdy, ktoré vyhoveli Šafárikovej žalobe na vydavateľstvo Petit Press, si osvojili ním navrhnutú neprehľadnú formuláciu ospravedlnenia. Zároveň bývalému sudcovi prisúdili odškodné takmer 50-tisíc eur a náhradu trov necelých deväťtisíc eur.
50-tisíc eurám, ktoré k oprave priklepli rozumie každý analfabet, píše Juraj Javorský
Šafárik na súde tvrdil, že na základe článkov denníka SME sa stal v očiach verejnosti nepriateľom číslo jeden, a že kým bola kauza živá, tak sa hanbil chodiť po ulici a ukazovať sa v rodnej dedine.
Ospravedlniť sa aj za iných „Absurdnejšie ospravedlnenie som ešte nikdy nečítal," povedal zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.
Ironicky dodáva, že vďaka rozsudku mohol aspoň denník SME v celosti publikovať všetky reakcie na rozhodnutie Šafárikovho senátu.
Na nezrozumiteľnosť navrhnutého ospravedlnenia upozorňoval aj právny zástupca vydavateľstva Petit Press, ktoré denník SME vydáva. Podľa Patrika Palšu je však takáto formulácia aj nezákonná, lebo v nej „nejde o realitu a obsah článkov".
Denník sa napríklad musel ospravedlniť aj za „názor Ernesta Valka", ktorý údajne v júli 1999 o rozhodnutí Šafárikovho senátu povedal: „Neviem, aké tlaky sú za tým." V článku sa však s jeho menom spájajú úplne iné citáty.
Denník sa ospravedlňoval aj za výroky bývalého Šafárikovho kolegu Jána Drgonca, ktorý povedal, že nepochybuje o politickej motivácii rozhodnutia Šafárikovho senátu.
Drgonec bol aj spoluautorom textu ôsmich právnikov, ktorí zhrnuli právne argumenty, prečo je verdikt o potvrdení Mečiarových amnestií zlý.
Drgonec, ale aj Peter Kresák, Daniel Lipšic, Vladimír Mathern, Ladislav Orosz, Jozef Prusák, Ivan Trimaj a Ernest Valko tiež dodali, že toto rozhodnutie je „aktom bezprávia a zneužitia verejnej moci". Aj tejto vety sa ospravedlnenie týkalo.
V Európe nebývalé Chronológia Vývoj sporu
20. december 1999
Prvý senát Ústavného súdu, ktorému predsedal Tibor Šafárik, potvrdil platnosť Mečiarových amnestií v kauze Michala Kováča ml. Práva bývalého námestníka SIS Jaroslava Svěchotu boli podľa neho porušené a zrušil jeho obvinenie. Január 2009
Šafárik podal na Petit Press žalobu za 33 článkov z rokov 1999 až 2009 a žiadal odškodné 166tisíc eur. Apríl 2010
Košický okresný súd priznal Šafárikovi odškodné takmer 50tisíc eur a ospravedlnenie za 19 článkov; obe strany sporu sa odvolali. 6. december 2010
Krajský súd Košice potvrdil rozsudok a navyše prisúdil Šafárikovi aj náhradu trov konania, takmer 9000 eur.
Drgonec dnes hovorí, že pred vyše jedenástimi rokmi neuvažoval o tom, že za jeho slová raz Šafárik denník SME zažaluje. Keďže žalobu môže podať každý a kedykoľvek, pripustil by možnosť, že jeho bývalý kolega žalobu podá.
„Určite by mi však nenapadlo, že za môj názor, ale aj za všetky ostatné články, ktoré ste k téme priniesli, si môže vysúdiť 50-tisíc eur."
Na otázku, či je správne, ak sa za názory druhých musia noviny ospravedlňovať, hovorí, že sú to médiá, ktoré o názor druhých požiadajú.
„Keď ho dostanú, rozhodujú sa, či im prejavený názor vyhovuje, a preto ho uverejnia, alebo či sa budú tváriť, že ho nepočuli.
Prípadnú zodpovednosť by nemal znášať ten, koho médiá o názor požiadali," myslí si Drgonec. Ak je dôvod na uplatnenie zodpovednosti, potom „je správne, ak zodpovednosť znášajú vydavatelia".
Po zbežnom prečítaní rozsudkov okresného aj krajského súdu však hovorí, že oba odporujú precedentným rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva.
Palša potvrdil, že vydavateľstvo chce využiť všetky zákonné možnosti na nápravu rozhodnutí, ktoré podľa neho protiústavne zasahujú do práva na slobodu prejavu aj do majetkových práv vydavateľstva.
