BRATISLAVA. Slovenskí občania by mali zreálniť svoje očakávania budúcich dôchodkov vyplácaných zo štátneho, priebežného dôchodkového piliera.
"Dôsledkom nepriaznivého demografického vývoja a očakávaných dôsledkov na hospodárenie verejných financií je pravdepodobné, že bude nutné parametre priebežného piliera upraviť, napríklad znížiť mieru náhrady a zvýšiť dôchodkový vek," uvádza sa v analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania.
V prípade druhého, kapitalizačného dôchodkového piliera by mali sporitelia podľa rezortu práce zreálniť očakávania o výnosnosti, pričom by sa malo transparentne komunikovať o výške poplatkov a pripraviť legislatívne pravidlá pre kúpu tzv. doživotných dôchodkov.
V súčasnom priebežnom dôchodkovom pilieri ľudia počas aktívneho pracovného života v priemere zaplatia viac, ako z neho na dôchodku vyberú.
Dlhodobo nízky odchod žien do dôchodku "Súčasná sadzba na dôchodkové poistenie na úrovni 28,75 % je vyššia o 2,75 % v porovnaní s "férovou“ sadzbou, ktorá je na úrovni 26 %," upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Ako "férovú" sadzbu ministerstvo označuje sadzbu, pri ktorej osoba zaplatí do systému presne toľko, koľko z neho aj dostane. Na starobné poistenie pritom platia občania viac o 1,25 % a na invalidné poistenie o 1,5 % viac ako je "férová“ sadzba.
Muži pritom platia na dôchodkové poistenie viac, ako je férová sadzba a, naopak, ženy podstatne menej ako je ich férová sadzba. Dôvodom je vyšší vek dožitia žien ako mužov, keď ženy strávia v dôchodkovom veku v priemere o 5 rokov viac.
Príčinou deficitného hospodárenia štátneho priebežného piliera však nie sú dôchodky vyplácané z tohto systému. "Dôchodky vyplácané zo súčasného priebežného piliera sú v priemere nižšie, ako by mali byť podľa novej legislatívy, " konštatuje sa v materiáli.
Faktorom, ktorý má negatívny vplyv na vybilancovanie priebežného systému, je pomer počtu poberateľov dávok a počtu platiteľov do systému.
"V dôchodku je až o 50 % žien viac, ako by malo byť pri dôchodkovom veku 62 rokov," uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí. Na 100 pracujúcich žien v súčasnosti prináleží takmer 74 žien - dôchodkýň. Dôvodmi tohto stavu sú najmä nízky dôchodkový vek žien v minulosti a samotná demografická štruktúra populácie.
"V prípade žien bol dôchodkový vek dlhodobo veľmi nízky, keď umožňoval, pri splnení podmienky počtu vychovaných detí, odísť do dôchodku už vo veku 53 rokov," upozorňuje analýza.
Pôjdu ženy na dôchodok vo veku 62 rokov? Práve negatívny demografický vývoj bude podľa ministerstva jediným a hlavným dôvodom rastu podielu penzijných výdavkov na hrubom domácom produkte (HDP) v budúcnosti. Do roku 2020 by mal pomer penzijných výdavkov na HDP klesnúť.
"Starnutie obyvateľstva by sa podľa projekcií Eurostatu malo výraznejšie zrýchliť až v druhej polovici nasledujúceho desaťročia, po roku 2015," upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Zároveň v tomto období bude na priebežný dôchodkový pilier pozitívne vplývať ekonomický rast a predlžovanie veku odchodu do dôchodku na 62 rokov.
"Predlžujúci sa vek odchodu do dôchodku u žien na 62 rokov pozitívne vplýva na pokles podielu penzijných výdavkov na HDP tým, že znižuje počet novopriznaných dôchodkov počas obdobia jeho zvyšovania a predlžuje dobu participácie na trhu práce, čím skracuje dobu poberania dôchodku," konštatuje sa v materiáli.
DOCHODKY_V2_20110119analýza
