BRATISLAVA.
"Predkladaný návrh zákona ďalej upravuje aj použitie emisných kvót tak, že kvóty skleníkových plynov alebo kvóty znečisťujúcich látok nemôžu byť predmetom záložného práva a ani nepeňažným vkladom do základného imania kapitálovej spoločnosti," píše sa v dôvodovej správe k návrhu novely emisného zákona, ktorý na stredajšie rokovanie vlády predloží minister životného prostredia. Zákon envirorezort plánuje predložiť v skrátenom legislatívnom konaní, pričom aj o tomto zámere má rozhodnúť kabinet na tom istom rokovaní.
Dôvodom na tento postup je to, že členské štáty EÚ musia do 30. septembra 2011 podľa eurosmernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve zverejniť a zaslať Európskej komisii zoznam zariadení na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území vypočítané podľa pravidiel eurosmernice.
Envirorezort v novele navrhuje aj zrušenie národnej schémy obchodovania s kvótami skleníkových plynov pre prevádzky z dôvodu environmentálnej integrity európskej schémy obchodovania s kvótami skleníkových plynov v Európskej únii. Zrušenie národnej schémy je výlučne záležitosťou členského štátu a nejde o rozpor so smernicou o obchodovaní so skleníkovými plynmi v Európskej únii.
Podľa envirorezortu vzájomná prepojenosť viacerých systémov obchodovania kladie rôzne náročné požiadavky na ich účastníkov a preto je nevyhnutné mať čo najjednoduchší systém, čo sa zabezpečí touto úpravou.
"Účelom návrhu zákona je zabezpečiť efektívne fungovanie schémy obchodovania v podmienkach Slovenskej republiky tak, aby z pohľadu životného prostredia boli v schéme obchodovania začlenení len tí prevádzkovatelia, ktorí majú signifikantný vplyv na celkové emisie skleníkových plynov v SR," uvádza sa v dôvodovej správe.
Podľa envirorezortu sa do predloženého návrhu premietlo nadobudnutie platnosti Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Ak tento zákon schváli vláda a následne parlament, mal by nadobudnúť platnosť 1. marca 2011.
O obchodovaní so slovenskými emisnými kvótami sa hovorilo hlavne v čase predchádzajúcej vlády premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Podľa vtedajšej opozície ministerstvo životného prostredia v roku 2008 nevýhodne predalo 15 miliónov ton emisných limitov za takmer 76 miliónov eur americkej garážovej firme Interblue Group LLC. Firma v decembri 2009 zanikla bez vedomia slovenského envirorezortu, pričom dlhovala slovenskej strane doplatok 15 miliónov eur.
Peniaze mali byť viazané na projekty Zelenej investičnej schémy, ktorú však firma Interblue Group spochybnila a tak Slovensku doplatok nezaplatila. Nástupníctvo prebrala Interblue Group Europe zo Švajčiarska, ktorú však ministerstvo životného prostredia neuznalo. Súčasný minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) vlani pred Vianocami podal na prokuratúre v súvislosti s kauzou emisií trestné oznámenie na predstaviteľov americkej spoločnosti Interblue Group bez určenia konkrétnych mien. Dôvodom sú podozrenia z podvodu. Nagy podal trestné oznámenie napriek obave, že rezort doplatok 15 miliónov eur aj tak nezíska.
Najznámejšia kauza envirorezortu v predchádzajúcom vládnom období poznačila aj slovenskú politickú scénu. Dvaja ministri životného prostredia, ktorých nominovala koaličná SNS, prišli o kreslo. Prvým bol Ján Chrbet, ktorý s Interblue podpísal zmluvu a druhým Viliam Turský, ktorý ju nedokázal zrušiť. Obaja tvrdili, že Slovensko emisie predalo najvýhodnejšie.
Po odvolaní Turského premiér Robert Fico porušil koaličnú zmluvu a rezort životného prostredia odobral SNS. Za dočasného šéfa dosadil vlani koncom augusta vicepremiéra Dušana Čaploviča. Ten začiatkom septembra vypovedal opčnú zmluvu s firmou Interblue Group. Čaploviča po dvoch mesiacoch úradovania v envirorezorte nahradil nominant Smeru-SD Jozef Medveď.
