BRATISLAVA. Fiškálna konsolidácia na Slovensku je dobre rozbehnutá a dá sa očakávať, že SR splní kritérium deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 alebo 2014.
Na dnešnom diskusnom stretnutí Slovensko-rakúskej obchodnej komory to vyhlásil guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch.
Aktuálny rozpočtový plán vlády predpokladá zníženie verejného schodku z vlaňajších takmer 8 % na 3 % HDP v roku 2013.
Súčasný vývoj podľa ministra financií Ivana Mikloša nesmeruje k tomu, aby bol naplánovaný termín zníženia deficitu pod maastrichtské kritérium prekročený. Po rokovaní vlády však pripustil, že ak to situácia bude vyžadovať, ministerstvo je pripravené na ďalšie opatrenia.
"Ak by došlo k takému vývoju, že sú potrebné ďalšie dodatočné opatrenia, tak tie dodatočné opatrenia urobíme,“ vyhlásil Mikloš. Zároveň zdôraznil, že ozdravenie verejných financií je pre vládu kľúčová a zásadná priorita.
"Ak budeme mať zdravé verejné financie, budeme vedieť znižovať nezamestnanosť a budeme vedieť zvyšovať platy," uviedol minister financií s tým, že ak vláda neozdraví verejné financie môže sa Slovensko dostať do situácie v akej sú niektoré problémové európske štáty.
Dohoda na konsolidačných opatreniach na Slovensku nie je vzhľadom na komplikovanú vládnu koalíciu jednoduchá, je však dobré, že ozdravný program pre verejné financie vznikol a NBS to podľa svojho šéfa víta a oceňuje.
"Je to jednoznačne pozitívne a môžeme očakávať, že splníme kritérium, keď nie v roku 2013, tak určite 2014," uviedol Makúch. Zároveň sa však podľa neho nedá vylúčiť, že v ďalších rokoch bude potrebné prijímať korekcie v konsolidačných opatreniach, keďže sa týkajú mnohých oblastí na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu.
Vládny konsolidačný program sa prejaví aj na spomalení rastu slovenskej ekonomiky, pripustil Makúch. Je to však len dočasné spomalenie. "Nehodnotíme to negatívne, je to sprievodný jav pozitívnych fiškálnych opatrení," dodal šéf centrálnej banky.
Za dobrú iniciatívu označuje šéf centrálnej banky aj zámer Ministerstva financií SR zaviesť zákonný limit pre maximálnu výšku verejného dlhu. Aj tento projekt je podľa Makúcha užitočný.
Euro krízu prežije
Spoločná európska mena euro podľa guvernéra súčasné problémové obdobie prežije. "Aktuálna kríza nie je krízou eura, ale jednotlivých periférnych ekonomík a má rôzne príčiny," uviedol dnes Makúch.
Problémom Írska je napríklad transformácia privátneho bankového dlhu na štátny dlh, kríza v Grécku bola zase spôsobená netransparentnosťou miestnych štatistík či veľkým odlivom vkladov do zahraničia.
Podobne má svoje osobitné problémy Portugalsko aj Španielsko, pripomenul Makúch. "Nie je to problém eura. Je jedno, v akej mene máte dlhy, stále sú to dlhy a treba ich splácať," podčiarkol.
Problémom aktuálneho nastavenia fungovania eurozóny je podľa neho to, že euro je mena postavené prevažne na jednej nohe - menovej politike.
"Obyčajne majú meny dve nohy, menovú a fiškálnu, euro fiškálnu nohu stále nemá. Problémom bolo hlavne nedodržiavanie fiškálnych kritérií, ktoré eurozóna sama schválila, ale potom bola veľmi benevolentná pri ich porušovaní," pripomenul Makúch.
Automatické postihovanie by pomohlo
Ohľadom budúcnosti spoločnej európskej meny je však optimistický.
"Optimizmus, že euro prežije, je v tom, že sa robia veľké fiškálne projekty vo všetkých štátoch, nielen v tých, ktoré sú priamo ohrozené. Je predpoklad, že tá fiškálna noha silnie a bude dostatočná na to, aby spolu s menovou nohou euro udržala nad vodou," konštatoval šéf centrálnej banky.
V tomto smere sa Makúch spolieha aj na nový systém pravidiel, ktorý má od roku 2013 nahradiť súčasný euroval.
"Pokiaľ sa podarí v mechanizme, ktorý by mal od roku 2013 začať fungovať, presadiť automatické postihovania nedodržiavania kritérií, tak to bude nezávislé od politickej pamäte a mohlo by to mať veľmi pozitívny dlhodobý účinok," dodal.
Banková daň len v istých prípadoch
Zavedenie osobitnej bankovej dane má zmysel v tých štátoch, kde banky počas krízy dostali štátnu pomoc. "V štátoch, kde banky pomoc nedostali, to zmysel nemá," uviedol guvernér.
Zároveň však pripustil aj možnosť, že Európska únia (EÚ) prijme v tejto oblasti nejakú formu celoplošnej regulácie a jednotlivé krajiny nebudú mať na výber.
"Keď už toto nutné zlo na Slovensku nastane, mali by sa tieto prostriedky sústreďovať v nejakom antikrízovom fonde, ktorý by sa v zlom čase využil a zmiernil by dopady krízy na banky," konštatoval Makúch. Za úplne zlé riešenie naopak považuje, aby takéto osobitné zdanenie bánk bolo príjmom štátneho rozpočtu.
Diskusie o zdanení bánk sa v EÚ aj na globálnej úrovni trvajú už dlhšie. Začiatkom roka sa v médiách objavil aj zatiaľ len pripravovaný návrh Európskej komisie (EK).
Jednorazová banková daň, ktorá by mala do únijnej pokladnice priniesť 50 miliárd eur, by mohla pomôcť pri financovaní stabilizačného mechanizmu na pomoc krajinám eurozóny vo finančných problémoch.
