Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
KOŠICE. KOŠICE. Štát nemôže stavať diaľnice a rýchlostné cesty na pozemkoch, ktoré riadne nevyvlastnil. Zákon z éry Roberta Fica (Smer), ktorý to umožňoval, včera označil Ústavný súd za protiústavný.
O zákone rozhodovalo plénum, teda všetci sudcovia. Odlišné stanovisko ako väčšina kolegov dali predsedníčka súdu Ivetta Macejková a podpredseda súdu Milan Ľalík, ktorý bol zároveň sudcom spravodajcom a rozhodnutie o zákone dlhšie odkladal.
„To, že dvaja členovia pléna využili svoje právo a predložili senátu odlišné stanoviská, neznamená, že len oni boli proti,“ tvrdila hovorkyňa súdu Anna Pančurová. Sudcovia hlasovali tajne a súd odmieta povedať, aký bol pomer hlasov.
Zákon podľa súdu porušuje vlastnícke právo ako jedno zo základných občianskych práv. Parlament ním podľa súdu „vylúčil právnu ochranu vlastníkov pozemkov“.
Ďalej v texte nájdete:
Pre ľudí v Šútove už prišiel verdikt neskoro
Ako na rozhodnutie reagovali politici
Nekonečný príbeh
Zákon schválil parlament v decembri 2007. Návrh na jeho preskúmanie podali vtedy opoziční poslanci už po mesiaci.
Sudca spravodajca Milan Ľalík pripravoval návrh na predbežné prerokovanie dva roky. V novembri 2009 súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie. Vtedy mohol pozastaviť jeho účinnosť, no neurobil tak.
Vo februári 2010 predsedníčka súdu Ivetta Macejková informovala, že Ľalíkovi sa termín rozhodnutia zdá lepší „tesne po voľbách“.
Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák hovorí, že princípy „ochraňujúce vlastnícke právo pred vyvlastnením“ sú na Slovensku aj v Európskej únii také jasné, že o verdikte sa napriek dĺžke konania nedalo pochybovať.
Zákon v praxi
Národná diaľničná spoločnosť začala podľa Ficovho zákona stavať diaľnice a rýchlostné cesty krátko po tom, ako nadobudol účinnosť v decembri 2007. Správa NDS ukazuje, že sa stavby dotkli 38 865 vlastníkov, návrh na vyvlastnenie padol v 1338 prípadoch. Všetky stavebné povolenia sú už právoplatné.
NDS v stanovisku pre Ústavný súd tvrdila, že ju za stavanie diaľnic a vyvlastňovanie nikto nežaloval. Toto stanovisko súd „opomenul“ poslať zástupcovi poslancov, teda Lipšicovi.
Pri výstavbe diaľnic pritom zákon využili na doraz najmenej v dvoch prípadoch. Cez pozemok bratov Šindlerovcov pri Zlatých Moravciach napríklad začali stavať cestu ešte predtým, ako pôvodných vlastníkov riadne vyvlastnili a skôr ako by teda dostali náhradu.
„Keby mal byť takýto zákon ústavný, štát by mal neobmedzené právo zasahovať do vlastníckeho práva ktoréhokoľvek obyčajného človeka na Slovensku,“ povedal Lipšic.
Poškodených odškodnia
Súčasná vláda musí podľa Lipšica odškodniť ľudí, ktorých poškodil Ficov vyvlastňovací zákon. Podrobnosti ani sumu nevedel Lipšic včera povedať.
Dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu strácajú napadnuté ustanovenia zákona účinnosť. Ak parlament tento zákon neuvedie do súladu s ústavou, automaticky strácajú jeho ustanovenia po šiestich mesiacoch svoju platnosť.
Smer sa neospravedlní
Tieňový minister spravodlivosti Smeru ROBERT MADEJ si myslí, že občania poškodení neboli. Ak si myslia opak, majú ísť na súd.
Podľa Ústavného súdu zákon poškodil práva občanov. Čo na to hovoríte?
Musím si pozrieť odôvodnenie. Neviem to teraz komentovať.
Trváte na tom, že prijať zákon bolo správne?
Určite to malo dobrú myšlienku – urýchlenie výstavby diaľnic. Otázka je, nakoľko bola dobrá realizácia.
Mali by dostať dotknutí občania finančné odškodnenie?
Nemyslím, že by sa zákon použil v takom rozsahu, že by dochádzalo k takému poškodeniu ich práv.
Ani ospravedlnenie?
Opakujem. Nemyslím, že boli ľudia ukrátení o práva. Pokiaľ áno, môžu sa obrátiť na súd.
Matúš Bručík
Poškodených chcú odškodniť
DANIEL LIPŠIC zastupoval poslancov, ktorí vyvlastňovací zákon napadli.
Čo znamená rozhodnutie Ústavného súdu?
Štát nemôže zobrať buldozéry a stavebné mechanizmy a bez vyvlastnenia využívať cudzí pozemok. Keby taký zákon mal byť ústavný, tak vlastnícke právo každého jednotlivca je ohrozené. Dnes sú to diaľnice, nabudúce možno letiská, hypermarkety alebo súkromné investície.
Ľudia prišli o pozemky. Odškodníte ich?
Došlo k zásahu do ich vlastníckych práv bývalou vládou, budú odškodnení.
Ako ich odškodníte?
Zrejme sčasti aj finančne. Je to v kompetencii ministra dopravy. Budeme o tom hovoriť, akonáhle doručia rozhodnutie.
Odlišné stanovisko mali dvaja z trinásťčlenného pléna. Čo vy na to?
Vlastnícke právo je jedno z najdôležitejších a je správne, že ústavný súd rozhodol absolútnou väčšinou. To znamená, že nález nie je spochybniteľný ani pre budúcnosť.
Mikuláš Jesenský
Daniel Lipšic o rozhodnutí Ústavného súdu:
Čo povedali o vyvlastňovaní politici po jeho schválení:
Pre ľudí v Šútove už prišiel verdikt neskoro
ŠÚTOVO. Stavba diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová rozčesla podhorské Šútovo na dve časti. Šútovčania najskôr výzvy na odkúpenie pozemkov ignorovali, no po prijatí zákona o vyvlastňovaní vyľakaní postupne začali podpisovať zmluvy a predávali.
„Keby Ústavný súd rozhodol skôr, nikdy by som neprišla o pozemok. Predala som ho až v posledný možný deň, keď hrozilo, že ma vyvlastnia. Banujem, že som to urobila,“ hovorí Šútovčanka, ktorá si neželala byť menovaná. Hovorí, že kým sa im nevyhrážali vyvlastnením, návrhy zmlúv ignorovali.
„Najskôr ponúkali 200 korún za štvorcový meter, neskôr okolo 1200, ale nechceli sme predávať. Niektorých oblbli. Potom začali písať, že nás dávajú na vyvlastnenie,“ spomína.
Radila sa s právnikmi, ktorí jej odporúčali, aby pozemok predala, kým je čas, lebo keď ju vyvlastnia, dostane menej. „Zatelefonovala som v posledný deň. Povedali, že nás naozaj vyvlastnia, tak som súhlasila. Donútili nás.“ Zmluvu jej poslali dodatočne.
Hrozby a tlak potvrdil vlani aj starosta Vladislav Jurečka, ktorý s miestnymi presadzoval variant, ktorý by obec obišiel. To by bol tunel Korbelka, drahší ako súčasné riešenie. „Diaľnica neznamená pre nás žiadny prínos,“ hovoril.
Miroslav Kern
Vyvlastňovací zákon
11. decembra 2007 - Poslanci Národnej rady (NR) SR prijali zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Zákon, ktorý určil okrem iného podmienky, za ktorých je možné vyvlastniť súkromnú pôdu a iný súkromný majetok, podrobila časť poslancov a verejnosti ostrej kritike. Zákon začal platiť 1. januára 2008.
10. januára 2008 - Skupina opozičných poslancov NR SR podala v súvislosti s vyvlastňovacím zákonom podnet na Ústavný súd (ÚS) SR. Dôvodom bolo, že zákon umožnil stavanie diaľnic na súkromných pozemkoch aj bez súhlasu ich majiteľa.
11. novembra 2009 - Plénum ÚS SR na neverejnom zasadnutí prijalo na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov NR SR na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá s ústavou. Z podania vyplynulo, že poslanci namietali nerovnakú kvalitu zákonnej ochrany majetku.
24. februára 2010 - Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková povedala, že rozhodnutie o vyvlastňovacom zákone by mohlo padnúť buď tesne pred parlamentnými voľbami, alebo až po nich. "Sudca spravodajca povedal, že sa mu zdá, že tesne po voľbách aj z hľadiska jeho vnútorného presvedčenia je lepší termín, takže možno to bude do konca júna," spresnila vtedy Macejková.
24. novembra 2010 Ani takmer tri roky od podania návrhu skupiny poslancov NR SR Ústavný súd o vyvlastňovacom zákone nerozhodol. Dôvodom bola neprítomnosť ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), ktorý mal zastupovať skupinu poslancov, ktorí návrh na ÚS predložili.
Ako uviedla predsedníčka súdu Ivetta Macejková, Lipšic sa z pojednávania ospravedlnil pre účasť na rokovaní Bezpečnostnej rady SR. Podobne sa ospravedlnil aj predseda NR SR Richard Sulík (SaS), ako aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). Lipšic v tejto súvislosti požiadal o odročenie pojednávania.
