BRATISLAVA.
Vláda dnes s pripomienkami schválila návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.
"Predkladaný návrh zákona ďalej upravuje aj použitie emisných kvót tak, že kvóty skleníkových plynov alebo kvóty znečisťujúcich látok nemôžu byť predmetom záložného práva a ani nepeňažným vkladom do základného imania kapitálovej spoločnosti," píše sa v dôvodovej správe k návrhu novely emisného zákona, ktorý predložil minister životného prostredia.
Kabinet zároveň schválil zámer envirorezortu, aby sa o novele rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Dôvodom na tento postup je to, že členské štáty EÚ musia do 30. septembra 2011 podľa eurosmernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve zverejniť a zaslať Európskej komisii zoznam zariadení na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území, vypočítané podľa pravidiel eurosmernice.
„Zákon ide do skráteného legislatívneho konania, lebo nás tlačí ekonomická situácia. Vlastne zachraňujeme peniaze firiem, ktoré sú zapojené povinne v celej šírke hospodárstva, hlavne priemyselné podniky. Pokiaľ by nebol teraz ten zákon prijatý, tak by nemuseli stihnúť sa prihlásiť do ďalšieho konania od roku 2013, čo by pre nich znamenalo ročne výdavok 570 miliónov eur na nákup emisných kvót,“ vysvetlil po prerokovaní materiálu minister životného prostredia József Nagy a dodal, že by to spôsobilo aj výpadok zo štátneho rozpočtu.
Pre niektoré firmy by to bolo podľa Nagya likvidačné, takže okrem výpadku na daniach by to malo aj sociálne dôsledky zvýšením nezamestnanosti. Podľa ministra ide o transpozíciu smernice a tento nový systém má zabrániť tomu, aby sa stali "tie škandalózne veci, ktoré boli pred dvoma rokmi s rozdeľovaním emisných kvót".
Pripomienky vlády podľa Nagya neboli závažné, dotýkali sa toho, že by sa mal na jeseň pripraviť celkom nový zákon. Nagy už teraz deklaroval premiérke, že predaj emisných kvót bude transparentný.
O obchodovaní so slovenskými emisnými kvótami sa hovorilo hlavne v čase predchádzajúcej vlády premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Podľa vtedajšej opozície ministerstvo životného prostredia v roku 2008 nevýhodne predalo 15 miliónov ton emisných limitov za takmer 76 miliónov eur americkej garážovej firme Interblue Group LLC.
Firma v decembri 2009 zanikla bez vedomia slovenského envirorezortu, pričom dlhovala slovenskej strane doplatok 15 miliónov eur. Peniaze mali byť viazané na projekty Zelenej investičnej schémy, ktorú však firma Interblue Group spochybnila a tak Slovensku doplatok nezaplatila.
Nástupníctvo prebrala Interblue Group Europe zo Švajčiarska, ktorú však ministerstvo životného prostredia neuznalo.
Súčasný minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) vlani pred Vianocami podal na prokuratúre v súvislosti s kauzou emisií trestné oznámenie na predstaviteľov americkej spoločnosti Interblue Group bez určenia konkrétnych mien. Dôvodom sú podozrenia z podvodu.
Najznámejšia kauza envirorezortu v predchádzajúcom vládnom období poznačila aj slovenskú politickú scénu. Dvaja ministri životného prostredia, ktorých nominovala koaličná SNS, prišli o kreslo. Prvým bol Ján Chrbet, ktorý s Interblue podpísal zmluvu a druhým Viliam Turský, ktorý ju nedokázal zrušiť. Obaja tvrdili, že Slovensko emisie predalo najvýhodnejšie.
Po odvolaní Turského premiér Robert Fico porušil koaličnú zmluvu a rezort životného prostredia odobral SNS. Za dočasného šéfa dosadil vicepremiéra Dušana Čaploviča, toho po dvoch mesiacoch úradovania v envirorezorte nahradil nominant Smeru-SD Jozef Medveď.
