WASHINGTON. K tomuto záveru prišla americká komisia pre vyšetrovanie dôvodov krízy Financial Crisis Inquiry Commission, ktorú v roku 2009 vytvoril Kongres.
K vzniku krízy prispel fakt, že vládni predstavitelia rovnako ako šéfovia Wall Street ignorovali varovné signáli a nedokázali zvládnuť riziká. V 576-stranovej správe sa píše, že kríze sa dalo vyhnúť, pričom zodpovednosť za ňu si delia Bushova rovnako ako Clintonova administratíva, terajší aj bývalý šéf Federálneho rezervného systému (Fed) i minister financií Timothy Geithner.
Kritike neušli ani bankári, ktorí zbohatli vďaka rizikovým investíciám. K tomu im pomohli aj komplexné finančné nástroje, ktoré boli také komplikované, že im nerozumeli ani top manažéri bánk, ani regulátori. Banky sa vraj vyhýbali prísnejšiemu dohľadu nad ich aktivitami tvrdením, že vládne zásahy zabrzdia finančné inovácie.
Podľa správy nečinní politici, laxný finančný dohľad a riskujúci bankári vytvorili skutočne jedinečné podmienky, ktoré viedli k finančnej kríze a svetovej recesii. "Kríza bola výsledkom ľudských činov alebo nečinnosti. Nespôsobila ju matka príroda, ani šialené počítačové modely."
Komisia od roku 2009 vypočula viac než 700 svedkov, aby zistila, akú úlohu hrali pri vzniku turbulencií, ktoré zachvátili finančné trhy pred tromi rokmi, štátne inštitúcie a súkromné banky. Problémom je, že so závermi komisie sa nestotožňujú všetci jej členovia, ale len 6 demokratov.
Okrem toho existujú ďalšie dve neoficiálne správy. Prvú zostavili traja republikánski členovia komisie, ktorí predovšetkým obhajujú politiku bývalého šéfa Fed Alana Greenspana. Tvrdia, že menová politika Fed "mohla prispieť k úverovej bubline, ale nespôsobila ju". Štvrtý republikán z 10-člennej komisie vydal správu, ktorá sa pri vysvetľovaní príčin krízy sústredí na vládnu politiku podpory bývania.
Oficiálna správa kriticky posudzuje predovšetkým bývalého prezidenta Georga W. Busha a terajšieho šéfa Fed Bena Bernanka, pretože nevideli blížiacu sa krízu, a keď začala, nesprávne reagovali. Finanční šéfovia rovnako ako tí, ktorí mali na starosti dohľad nad finančným trhom, podľa správy "ignorovali varovné signály a nedostatočne monitorovali, nepochopili a nezvládli riziká".
Počas recesie prišlo v Spojených štátoch o prácu viac než 8 miliónov ľudí. Vláda musela dať z peňazí daňových poplatníkov stovky miliárd dolárov na záchranu bánk, poisťovní a automobiliek General Motors a Chrysler.
Základ krízy položili už prezident Bill Clinton uvoľnením finančného trhu a bývalý šéf Fed Alan Greenspan svojou snahou o dereguláciu, čo viedlo k nafukovaniu bubliny na realitnom trhu. Ceny nehnuteľností dlhé roky vykazovali zdanlivo trvalý rast, čo stimulovalo banky k stále rizikovejším operáciám.
Podľa správy napríklad 5 najväčších amerických investičných bánk malo tesne pred začiatkom finančnej krízy na 1 dolár vlastného kapitálu 40 dolárov vo finančných derivátoch, samozrejme pri vtedajších trhových cenách.
Kríza, ktorú spustil pád investičnej banky Lehman Brothers, podľa slov šéfa Fed Bena Bernanka priviedla na pokraj krachu 12 z 13 najdôležitejších amerických finančných spoločností. Bernanke pred komisiou uviedol, že tieto firmy delil od krachu týždeň maximálne dva a že veľkosť krízy prekonala dokonca aj Veľkú hospodársku krízu. "Ako odborník na Veľkú hospodársku krízu si myslím, že v septembri a októbri 2008 sme skutočne zažili najhoršiu finančnú krízu vo svetových dejinách," povedal Bernanke v novembri 2009.
Závery správy protirečia mnohým, ktorí svedčili pred komisiou a tvrdili, že kríza sa nedala predvídať a nedalo sa jej predísť. Podobne argumentovali napríklad šéf Fed Ben Bernanke i šéf Goldman Sachs Group Lloyd Blankfein. "Najväčšou tragédiou by bolo, keby sme prijali tento refrén, že nikto to nemohol očakávať, a preto sa nedalo nič robiť. Ak prijmeme tento názor, stane sa to opäť."
Správa vymenúva množstvo varovných signálov, ktoré politici, centrálni bankári a finančníci ignorovali: prudký nárast objemu rizikových hypoték pre nebonitných klientov, neudržateľné zdraženie nehnuteľností, množiace sa správy o bezškrupulóznych úverových praktikách a prudký rozvoj obchodných aktivít firiem z Wall Street, predovšetkým v oblasti vysoko rizikových finančných produktov. "Kombinácia nadmerného požičiavania, rizikových investícií a nízkej transparentnosti nasmerovali finančný systém ku kolapsu."
Informovali o tom Reuters, AP a Handelsblatt.
