BRATISLAVA. Zdravotné poisťovne môžu opäť dosahovať zisk, povedal to Ústavný súd. Jeho rozhodnutie pomôže vláde splniť jeden zo záväzkov, ktorý si dala do programového vyhlásenia.
Poisťovniam chcela umožniť tvoriť zisk, no za presne stanovených podmienok. O tých sa diskutuje.
Peniaze podľa zdravia
Zdravotné poisťovne by podľa analytika Health Policy Institute (HPI) Petra Pažitného nemali dosahovať zisk na úkor toho, že si budú vyberať lacnejších poistencov. Zisk by im mal zabezpečiť efektívnejší nákup zdravotných služieb.
To sa môže čiastočne dosiahnuť tým, že 95 percent poistného, ktoré poisťovne každý mesiac vyberú na zdravotných odvodoch, sa medzi ne prerozdelí aj podľa nákladovosti, resp. zdravotného stavu poistencov.
Peniaze dnes poisťovne dostávajú podľa veku, pohlavia a ekonomickej aktivity jej poistencov, teda toho, či si platia odvody sami, alebo to za nich robí štát. „Aby bolo pre poisťovňu atraktívne mať aj chorých poistencov vo svojom kmeni, je dobré, aby peniaze sledovali poistenca," hovorí analytik HPI Tomáš Szalay.
Zmeny v zdravotníctve by mohli byť už o rok v praxi, tvrdí poslanec za SaS Peter Kalist. Bude to závisieť od toho, „či na to bude politická vôľa", tvrdí Kalist.
Hovorca vlády Rado Baťo potvrdil, že vláda so zavedením štvrtého kritéria počíta. „Vláda to chce, má to v programovom vyhlásení a splní to," povedal.
Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že prebieha na túto tému odborná diskusia.
Analytik INESS Juraj Karpiš upozorňuje, že to musí byť presne vyšpecifikované. „Čo sa pod tým myslí, tlak alebo počet návštev lekára, počet predpísaných liekov?" pýta sa Karpiš.
Jednou z možností je podľa Szalaya robiť to cez diagnózu. Lepším riešením je však vytvoriť takzvané nákladové skupiny poistencov podľa predpísaných liekov za posledný rok.
Otázne je aj to, o koľko peňazí by niektoré poisťovne mali menej a naopak. Posledná zmena nenahrala Všeobecnej zdravotnej poisťovni, hoci nevypovedaným cieľom bolo pomôcť práve jej. Keď sa zaviedlo kritérium ekonomickej aktivity, ukázalo sa, že nezamestnaní poistenci nemajú prevahu práve v tejto poisťovni.
Budú kratšie čakačky?
Podľa Kalista treba určiť aj to, aký objem zisku možno poisťovniam dovoliť. „Určite však nebude reč o dvojciferných percentách," povedal.
Exminister Rudolf Zajac, ktorý v minulosti umožnil poisťovniam tvoriť zisk, to chcel podmieniť tým, aby poistenci neboli na čakačkách príliš dlho.
Aj nová vláda chce skrátiť čakacie lehoty. Niektoré zmeny navrhlo ministerstvo vo vyhláške, ktorá je v pripomienkovaní. Podľa nej sa poistenci, ktorí by inak čakali na zákrok viac ako tri mesiace, môžu v prípade záujmu dostať na čakaciu listinu.
Ak by sa ukázalo, že by zdravotnú starostlivosť nedostali skôr ako do šiestich mesiacov, poisťovňa im má dať alternatívu. Buď u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, alebo v zahraničí. Poisťovniam sa návrh nepáči.
Ústavný súd na všetky otázky neodpovedal, píše Konštantín Čikovský.