BRATISLAVA. Vybrané príspevky na podporu zamestnanosti výrazne nezlepšujú šancu ich poberateľov následne uspieť na trhu práce. Upozorňuje na to Inštitút finančnej politiky (IFP) v analýze niektorých aktivít na trhu práce, ktorú dnes zverejnil.
Ľudia, ktorí sa zúčastnili absolventskej praxe, mali lepšie šance zamestnať sa na trhu práce ako neparticipanti tohto programu, a to o 3 percentuálne body (p b.). Avšak vysoké náklady naznačujú nízku efektívnosť výdavkov.
"V priemere stálo "očistené" zamestnanie jedného participanta viac, ako vyprodukuje hospodárstvo na jedného občana za rok. Nízky vplyv na zamestnávanie môže byť spôsobený výberom cieľovej skupiny, kde platí, že programy podpory mladých mávajú nižšiu účinnosť ako tie so zameraním na iné skupiny," zdôvodňuje sa v analýze.
V prípade poberateľov aktivačného príspevku sa títo ľudia zamestnávali menej ako podobná skupina neparticipantov.
Neefektívne vynaložené prostriedky "Ich šanca sa zamestnať bola nižšia o 6,3 p. b. a z pohľadu zvyšovania zamestnávania, preto nemožno hovoriť o efektívne vynaložených prostriedkoch," konštatuje IFP. Tento fakt môže byť podľa analytikov spôsobený nižšou motiváciu hľadať si pracovné miesto počas trvania programu pri nízkom vplyve verejných prác na zručnosti.
Slovensko podľa analýzy podporuje najmä programy podnecujúce dopyt po pracovnej sile, ktoré naopak v zahraničí majú nízku prioritu. "Naopak, na rozdiel od zahraničia zaostávalo vo financovaní vzdelávacích programov, ktoré sú zamerané na zvýšenie kvality pracovnej sily," upozorňujú analytici.
Napríklad v roku 2008 bol podiel stimulov na začatie podnikania 37 % a podiel programov priamej tvorby pracovných miest 35 % na celkových výdavkoch. Tieto čísla sú v porovnaní s priemerom v Európskej únii (EÚ) približne trojnásobne vyššie.
Pri vzdelávacích programoch (7 %) bol naopak podiel výdavkov výrazne nižší a dosahoval iba pätinu priemeru EÚ. "Presmerovanie výdavkov na vzdelávacie programy Slovensku odporúčajú aj OECD a EK," uzatvára IFP.
IFP_komentar(APTP)
