Niektoré štátne firmy by boli rady, ak by si mohli povedať, ktoré zmluvy zverejnia a ktoré nie.
BRATISLAVA. Viaceré štátne firmy tvrdia, že buď nedodržia povinnosť zverejňovať zmluvy na webe, alebo im to spôsobí veľké komplikácie a škody.
Bratislavské letisko, železničné spoločnosti či Slovenská pošta by preto s pomocou ministerstva dopravy rady presadili, aby sa infozákon zmenil.
„Vyvíjame aktivity, aby sa hľadal efektívny a transparentný spôsob riešenia,“ povedal hovorca ministerstva Martin Krajčovič.
Povinnosť zverejňovať všetky kontrakty na webe majú od 1. januára tohto roka napríklad aj Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest, Rozhlas a televízia Slovenska či štátne nemocnice.
Štátnym akciovkám sa nepáči najmä povinné zverejňovanie zmlúv, ktoré prezrádzajú, koľko zarábajú na odberateľoch a aké výhody im dávajú.
Hovoria o trhovej nevýhode
„Ich zverejňovaním sa dostávame do trhovej nevýhody,“ povedala šéfka komunikačného oddelenia Slovenskej pošty Bela Lisáková.
Zverejňovanie zmlúv s aerolíniami je zasa problémom pre bratislavské letisko.
Jeho šéf Maroš Jančula povedal, že ich zverejňovať nebudú. Letisko čaká problémy aj v kontraktoch s dodávateľmi, ktorí sú v danej oblasti jediní.
Na otváranie infozákona nie je dôvod, myslí si Konštantín Čikovský
„Je možné, že nebudú akceptovať našu povinnosť zverejniť zmluvu a odmietnu jej uzatvorenie, čo vytvorí problém v chode spoločnosti,“ povedala hovorkyňa letiska Dana Madunická.
Ministerstvo spravodlivosti podľa hovorcu Petra Bublu o problémoch vie. „Tie sa objavujú pri aplikácii skoro všetkých zákonov. Novelizáciu zákona zatiaľ neplánujeme,“ povedal.
Zmena je podľa rezortu predčasná, pristúpia k nej, až keď prax ukáže, že problém sa nedá riešiť inak.
Nezverejnené je neplatné
Niektoré štátne akciovky podľa zdrojov SME vážne analyzujú možnosť, že niektoré kontrakty nezverejnia.
„Zverejnenie zmluvy nie je vec názoru, ale dodržiavania zákona so všetkými právnymi dôsledkami, keďže bez zverejnenia nie je zmluva účinná,“ povedal hovorca Úradu vlády Rado Baťo. Úrad spravuje Centrálny register zmlúv.
Odborník na obchodné právo Radovan Pala upozorňuje na rovnaký problém.
„Ak nezverejnenú zmluvu začnú účastníci plniť, robia to bez právneho titulu, čo môže znamenať až bezdôvodné obohatenie.“
Šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš vidí konflikt medzi záujmom štátu zvýšiť transparetnosť a právom firiem na obchodné tajomstvo.
„Treba zvážiť stratu z toho, že zverejnenie takýchto kontraktov uškodí firmám, so stratou z toho, že tieto zmluvy nebudú pod verejnou kontrolou,“ vysvetľuje Šípoš.
Problémy aj v špitáloch
Komplikácie môžu mať aj nemocnice a záchranky, ktoré by mali zverejniť príjmy mnohých svojich pracovníkov.
Pracovné zmluvy síce zverejňovať nemusia, výnimka sa však netýka zmlúv so samostatne zárobkovo činnými osobami.
Touto formou pracujú stovky lekárov. Ich kontrakty tak musia zverejniť, alebo s nimi podpísať zmluvy ako s riadnymi zamestnancami.
Železnice Slovenskej republiky, Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest či Rozhlas a televízia Slovenska už svoje zmluvy začali publikovať na webe, pričom nepredpokladajú žiadne výnimky.
Kto musí zverejňovať všetky zmluvy
Verejný záujem na kontrolu štátnych firiem potláča do úzadia ich právo na obchodné tajomstvo, rozhodol v roku 2007 Ústavný súd.
BRATISLAVA. O uplatňovaní povinného zverejňovania zmlúv rozhoduje podľa výkladu rezortu spravodlivosti spôsob založenia firmy. Ak bola založená zákonom, musí zverejňovať všetky zmluvy.
Zákon sa v miernejšej forme vzťahuje na všetky firmy, v ktorých má štát väčšinu. Tie musia zverejňovať kontrakty, ktoré sa týkajú verejných prostriedkov. Ako však rozdeliť, čo do firmy vložil štát a čo si zarobila sama?
„Tieto firmy hospodária s verejnými financiami, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb,“ píše sa v náleze Ústavného súdu z roku 2007. Povinnými osobami sú napríklad ministerstvá.
„V týchto prípadoch verejný záujem potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochranu ich práv a slobôd.“
Podľa senátu je tiež podstatné, že firmy nevznikli na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejného záujmu.
Advokát a expert na obchodné právo Radovan Pala hovorí, že sa treba riadiť týmto nálezom.
„Ak ho uplatníme na inštitút zverejňovania zmlúv, kontrakty musia zverejňovať všetky firmy, kde má štát vlastnícky alebo manažérsky väčšinový podiel,“ tvrdí Pala. Do tejto skupiny patrí aj SPP či teplárne.
Adam Valček
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo 6. júna 2007
Právnické osoby založené povinnými osobami (štátne orgány, obce, vyššie územné celky) uvedenými v ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa Obchodného zákonníka).
Z dosiaľ uvedenej analýzy možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva.
V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť, by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 ústavy.
Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov.
(celé znenie nálezu má 21 strán)
