BRATISLAVA. Naznačuje to "Návrh systémových krokov na spomalenie rastu nákladov na lieky", ktorý do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR.
Výška doplatku za liek sa určuje ako rozdiel medzi konečnou cenou lieku v lekárni a výškou úhrady poisťovne. Z pohľadu verejných zdrojov sa pritom podľa rezortu javí ako účelné postupné znižovanie výšky úhrad poisťovní za vybrané skupiny liekov. Zníženie úhrady sa však automaticky premieta do zvýšenia doplatku.
Samo ministerstvo upozorňuje na možné nástrahy uvedeného opatrenia. "Zdanlivo jednoduché a pre verejné zdroje prínosné zníženie úhrad zdravotných poisťovní musí byť realizované postupne a s vopred vytýčeným zámerom. Nárazové vygenerovanie doplatkov za lieky môže objektívne zhoršiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti u nízkopríjmových skupín spoločnosti," poukazuje v materiáli. Primárnym cieľom doplatkov by podľa rezortu mala byť regulácia neopodstatnenej preskripcie a postupné odstránenie "ilúzie" o nevyhnutnosti bezplatného systému zdravotnej starostlivosti".
Ministerstvo preto v tejto súvislosti vidí priestor na legislatívnu úpravu kritérií pre stanovovanie výšky úhrad zdravotných poisťovní za lieky a aj kritérií kladených na kategorizované lieky. Ako sa ďalej píše v predloženom materiáli, základným predpokladom racionalizácie nákladov na lieky je vyradenie tých liekov zo systému úhrad, ktorých účinnosť nebola v dostatočnej miere podložená. Podľa rezortu je potrebné zvážiť aj opodstatnenosť zaradenia voľnopredajných liekov v systéme úhrad.
Ministerstvo poukazuje aj na ďalšie kroky smerujúce k optimalizácii výdavkov verejného zdravotného poistenia na lieky. Uvádza pritom, že podľa predbežných odhadov by náklady na lieky na Slovensku mohli v roku 2010 medziročne klesnúť, tento stav však dlhodobo nepovažuje za udržateľný. Jeho základnou ambíciou je, aby percentuálny rast nákladov na lieky neprevyšoval rast celkových zdrojov v zdravotníctve.
Ako najefektívnejší z už existujúcich regulačných mechanizmov označil rezort referencovanie cien liekov. V rámci neho sa každého pol roka porovnávajú ceny liekov na Slovensku s cenami v ostatných štátoch Európskej únie. Cena v SR pritom musí byť nižšia ako je priemer šiestich najnižších cien v krajinách únie. Ministerstvo však upozorňuje, že efekt referencovania sa každým ďalším kolom znižuje, keďže ceny liekov sa vyrovnávajú, a že síce prispieva k zníženiu úhrady poisťovní, ale nedokáže znižovať mieru preskripcie. "Samotné referencovanie nedokáže kompenzovať nárast preskripcie a s tým súvisiaci rast nákladov na lieky," konštatuje.
V tejto oblasti pritom avizuje zmeny. Cena lieku by po novom nemohla prekročiť úroveň druhej najnižšej ceny spomedzi krajín únie. Tento krok by mohol priniesť úspory na úrovni asi 75 mil. eur ročne, čo podľa rezortu môže prispieť k stabilizácii výdavkov na lieky na obdobie jedného až dvoch kalendárnych rokov. Ministerstvo však upozorňuje, že zavedenie "mimoriadne" prísneho regulačného mechanizmu prakticky vylučuje jeho ďalšie sprísnenie, pričom sa bude musieť pripraviť na potenciálne riziko súvisiace s reexportom liekov do iných členských krajín únie alebo prípadným stiahnutím vybraných liekov zo slovenského trhu, ktoré avizujú zástupcovia farmaceutického priemyslu.
S referencovaním cien liekov súvisí aj otázka možného zvyšovania cien liekov. Prax totiž podľa rezortu ukazuje, že v rámci referencovania môže prísť aj k situáciám, keď je cena lieku na Slovensku v porovnaní so stanovenou referenčnou hladinou nižšia. Farmaceutické firmy teda môžu predkladať žiadosti o zvýšenie cien liekov, aktuálna legislatíva však takúto možnosť bližšie neupravuje. "Z pohľadu regulátora sa ukazuje ako potrebné zaviesť bližšiu legislatívnu úpravu pravidiel pre zvyšovanie maximálnych cien liekov, nakoľko zvýšenie ceny lieku sa v konečnom dôsledku s vysokou pravdepodobnosťou premietne aj do zvýšenia úhrady zdravotných poisťovní, t.j. do rastu nákladov," poukazuje rezort.
Ministerstvo plánuje zamerať sa aj na tzv. indikačné a preskripčné obmedzenia. Ich vhodným nastavením je totiž podľa neho možné dosiahnuť racionalizáciu preskripcie liekov. Za kľúčovú v tejto oblasti považuje definíciu pravidiel, na základe ktorých bude možné rozhodnúť o ukončení už prebiehajúcej liečby. Podľa rezortu ide o mimoriadne citlivo vnímanú záležitosť, avšak "z pohľadu udržateľnosti systému je nevyhnutné, aby spoločnosť dokázala akceptovať opodstatnenosť ukončenia neefektívnej hradenej liečby a nájdenie inej, nákladovo efektívnejšej alternatívy".
Ministerstvo zároveň považuje za potrebné legislatívne definovať mieru nákladovosti liečby, ktorá sa z pohľadu verejných zdrojov považuje za neúčelnú a neefektívnu a uvítalo by aj zmeny pre generické lieky. Rozmýšľa napríklad nad sprísnením platnej podmienky pre zaradenie prvého generického lieku do kategorizačného zoznamu. Aktuálne platí, že prvý generický liek vstupujúci do systému úhrad musí byť lacnejší minimálne o 20 % v porovnaní s aktuálne zaradeným originálnym liekom, podľa ministerstva je možné uvažovať o zavedení 30-percentnej hranice.
V predloženom materiáli sa spomína aj možnosť častejšieho zaraďovania generických liekov do kategorizácie, potreba prehodnotiť frekvenciu zapracovávania žiadostí o zmenu ceny liekov, či potreba zadefinovať postup pre rozhodovanie o žiadostiach vo veciach kategorizácie a cenotvorby, definovanie lehôt, prípadne poradovníkov pre vybavovanie jednotlivých žiadostí. Rezort chce riešiť aj situácie, keď v kategorizačnom zozname je zaradený najlacnejší liek, a tento reálne nie je dostupný na trhu. Predloží preto návrh na zavedenie pokuty pre farmaceutickú spoločnosť v prípade, ak nedostupnosť lieku nebude vopred ohlásená a nebude požiadané o vyradenie lieku z kategorizácie.
Podľa ministerstva zároveň pokračujú kroky smerujúce k zavedeniu tzv. generickej preskripcie, teda preskripcie liekov na úrovni účinnej látky. V rámci potenciálnych nových nástrojov liekovej politiky spomína dočasnú a podmienenú kategorizáciu.
