BRATISLAVA. Po stretnutí s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom to uviedol prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský.
"Vládny návrh nie je celkom taký, ako zamestnávatelia očakávali. Mysleli sme si, že budú lepšie naplnené programové tézy vlády v zmysle Zákonníka práce," zdôraznil Malatinský. Zamestnávatelia pritom podľa neho nemajú jednotný postoj k zámeru odstupňovať dĺžku skúšobnej lehoty podľa výšky mzdy zamestnanca.
"Na úrovni asociácie budeme o tom v krátkom čase viesť vnútrozamestnávateľskú diskusiu," uviedol. Podľa neho sa inak na tento krok pozerajú v poľnohospodárstve, inak v službách a úplne inak v ťažkom a automobilovom priemysle.
"Nechceli by sme, aby norma, ktorú máme prijať, zvýhodňovala jedných a znevýhodňovala druhých," dodal. Prezident Ivan Gašparovič k vládnym tézam predloženým k Zákonníku práce uviedol, že "niektoré úvahy, ktoré tam sú, sú celkom reálne a zodpovedajú dobe".
Dĺžka skúšobnej lehoty by mala v budúcnosti závisieť od výšky mzdy zamestnanca. Vyplýva to z téz k pracovnému návrhu novely Zákonníka práce, ktoré predstavil rezort práce a sociálnych vecí.
"Čím nižšia mzda, tým kratšia skúšobná lehota a naopak," uvádza sa v tézach. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála by sa napríklad pri robotníckych profesiách skrátila súčasná trojmesačná skúšobná lehota na jeden mesiac.
Vláda tiež navrhuje zaviesť vzťah medzi dĺžkou výpovednej lehoty a dĺžkou odpracovaného obdobia pre zamestnávateľa. "Firma sa zároveň bude môcť dohodnúť so zamestnancom na pružnom rozdelení výpovednej lehoty a odstupného," konštatuje sa v pracovnom materiáli.
Pri štvormesačnej lehote by tak mohlo ísť o kombináciu mesačnej výpovednej lehoty a trojmesačného odstupného, dvojmesačnej výpovednej lehoty a dvojmesačného odstupného, či trojmesačnej výpovednej lehoty a mesačného odstupného.
Zamestnávateľ si podľa vládneho zámeru bude môcť so zamestnancom dohodnúť pružnejšie parametre pracovného pomeru.
"Platiť bude pravidlo, že čím vyššia mzda, tým vyššia pružnosť z hľadiska skúšobnej, výpovednej lehoty, alebo práce nadčas. Či už v rámci kolektívneho vyjednávania, alebo individuálnej dohody," uvádza sa v tézach k zmenám pracovného kódexu.
Flexikonto sa má na základe súhlasu sociálnych partnerov zaviesť ako trvalý inštitút Zákonníka práce. Pri pracovných pomeroch na určitý čas chce vláda zvýšiť možný počet ich opakovaní a predĺžiť ich maximálne trvanie. Nová podoba pracovného kódexu by mala byť zároveň menej byrokratická.
"Zamestnanec v určitom veku získa právo na vyššiu výmeru dovolenky. Odbúra sa tak zložité byrokratické dokazovanie, či má zákonný nárok na dlhšiu dovolenku," uvádza sa v tézach k novele Zákonníka práce.
Na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca sa umožní doručenie výplatnej pásky len elektronickou formou a pri výkone brigádnickej práce študentov sa bude predpokladať, že fyzická osoba sa považuje za študenta až do konca októbra kalendárneho roka.
Zákonník práce by mal byť po jeho novelizácii ústretovejší k rodine. Zamestnávateľ so zamestnancom si budú môcť nastaviť plný pružný pracovný čas podľa vlastných potrieb. "Otvára sa možnosť, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom mohol dohodnúť, že zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj pri práci doma," konštatuje sa v materiáli.
Kabinet chce tiež umožniť vznik zdieľaného pracovného miesta, teda rozdelenie pracovnej náplne jedného pracovného miesta medzi viac ľudí. Novela Zákonníka práce by tiež mala umožniť čerpať náhradné voľno rodičmi detí mladších ako 15 rokov počas školských prázdnin až do 12 mesiacov po výkone práce nadčas.
Ústretovým krokom k rodine je tiež umožnenie rozložiť si čerpanie súčasnej dĺžky rodičovskej dovolenky až do piateho roku veku dieťaťa. Vláda okrem toho navrhne zrušenie povinnosti zamestnávateľa dlhodobo uvoľňovať zamestnancov na výkon verejnej funkcie a výkon odborovej funkcie a zavedie porovnateľné postavenie zamestnaneckej rady a odborovej organizácie.
