Zrušenie povinnosti uviesť v jedálnom lístku množstvo každého jedla by niektoré reštaurácie privítali. Kompetentní si však za gramážou stoja.
BRATISLAVA. Gramáž všetkých jedál minimálne jeden gram. Je to opatrenie voči prísnym kontrolám SOI, píše sa v reklamnom letáku pezinskej reštaurácie Lalia.
Nemusíte sa však báť, že vám na tanieri prinesú len jeden hranolček. Porcie sú tu veľkorysé. „Po častých kontrolách Slovenskej obchodnej inšpekcie som zmenil prístup,“ vysvetľuje majiteľ reštaurácie Bohumil Karlík.
Pokutu totiž dostal aj vtedy, ak sa porcia na tanieri odlišovala od rozpisu len o jeden gram. Tvrdí, že takto sa vyhne preváženiu porcií inšpekciou.
Socialistický prežitok Čo dnes platí Pre reštaurácie:
jedálny lístok musí obsahovať názov jedla, cenu, gramáž (v surovom či hotovom stave), zvyčajne sa uvádza zvlášť mäso, pri polovičných porciách zákon neurčuje cenu (nemusí byť polovičná), ide o dohodu medzi zákazníkom a reštauráciou.
Pre jedálne:
názov jedla musí byť jasný (napríklad hovädzie mäso, zemiaky), musí byť uvedená gramáž jedla (zvlášť mäso, omáčka, prílohy, šalát, polievka) pri jedlách musia byť uvedené alergény ( arašidy, mlieko, sója), ale aj geneticky modifikované potraviny.
Zdroj: zákon o ochrane spotrebiteľa
a zákon o cenách, vyhláška ministerstva školstva 330/2009
Podľa legislatívy musí totiž zákazník pred objednaním poznať nielen cenu, ale aj váhu, objem či počet kusov toho-ktorého jedla. O tom, či je gramáž v surovom, či v hotovom stave, rozhoduje prevádzka. Musí to však uviesť v jedálnom lístku.
Niektorí podnikatelia by zrušenie uvádzania gramáží uvítali. Argumentujú Západom, kde reštaurácie takúto povinnosť nemajú.
Kritikom gramáže je aj majiteľ pezinskej reštaurácie. „Je to pozostatok bývalého režimu, keď bolo treba kontrolovať porcie jedál, aby si suroviny nedal kuchár do vrecka,“ myslí si Karlík.
Dnes podľa neho rozhoduje zákazník. Reštaurácia si síce môže urobiť meno na veľkých porciách, no ak v nej ľuďom nechutí, viac sa nevrátia. Proti gramáži hovorí podľa neho aj nemecký model – bez uvedenia váhy a inšpektorov, ktorí jedlá prevažujú.
„Zákazník by mal mať predstavu o tom, aká veľká je porcia jedla,“ oponuje mu Jozef Stanislav, majiteľ a šéfkuchár reštaurácie U Rudolfa v Liptovskom Jáne. Keďže má ísť len o informáciu pre zákazníka, stačila by podľa neho aj poznámka v závere jedálneho lístka.
Dodáva, že v Nemecku sa síce váha jedla neuvádza, len množstvo nápojov, no cena sa počíta aj s prílohou či pochutinami. Aj keď si zákazník nedá kečup, zaplatiť ho musí. Váhu v jedálnom lístku neuvádzajú ani francúzske reštaurácie, doplnil.
Náš rezort hospodárstva však zmenu nechystá. Tvrdí, že spotrebiteľ má dostať zrozumiteľné informácie o cene, aby vedel porovnať ponuky. To si podľa ministerstva žiada uvádzať mernú jednotku.
Ak je totiž zákazník nespokojný s množstvom jedla na tanieri, môže ho reklamovať v reštaurácii či podať podnet na SOI. Inšpektori prídu podnik preveriť. Takýchto sťažností je však podľa hovorkyne SOI Danuše Krkošovej veľmi málo.
Povinne aj v jedálňach Školské jedálne musia informovať o jedlách ešte podrobnejšie. Vypisujú totiž nielen gramáž jedla, ale aj obsah geneticky modifikovaných potravín či obsah alergénov.
„Jedálny lístok musíme robiť podľa noriem,“ povedala vedúca jedálne Základnej školy na Fándlyho ulici v Pezinku Alena Malíšková. Tie určujú, čo majú variť a aj váhu stravy podľa veku. „Mäso uvádzame po úprave, zvlášť omáčku, prílohu, polievku a šalát,“ povedala.
Rovnaké pravidlá ako pre jedálne platia aj pre vysokoškolské menzy. Uvádzanie gramáže je však zbytočné, myslí si Terézia Hanzlovičová z firmy Fitfood, ktorá prevádzkuje vysokoškolskú jedáleň Eat and Meet na bratislavských Mlynoch. „Zákazník sa vráti tam, kde mu chutilo alebo kde je spokojný s pomerom ceny a kvality,“ vraví.
Vedúci prevádzok stravovania Vysokoškolského mesta Ľudovíta Štúra – Mlyny Lukáš Klas si naopak myslí, že váha pomôže pri rozhodovaní. „Ak je uvedená gramáž, stravník vie, za aké množstvo platí akú cenu a vie zhodnotiť, či je oprávnená,“ povedal.
