BRATISLAVA. Ministerstvo práce tento týždeň odborárom a zamestnávateľom ukázalo prvý paragrafový návrh zmien Zákonníka práce.
Tí sa tak dozvedeli, ako si vláda predstavuje napojenie dĺžky skúšobnej lehoty a výpovednej lehoty, ale napríklad aj rozsahu nadčasov a pracovnej pohotovosti či zodpovednosti za škody na výšku platu zamestnanca.
Mesačnú skúšobnú lehotu by mali zamestnanci, ktorí zarábajú menej ako 2,5-násobok minimálnej mzdy, teda do 792,5 eura mesačne.
Ak zamestnanec zarába nad túto sumu, no do 5–násobku minimálnej mzdy, teda nie viac ako 1585 eur, mal by skúšobnú lehotu najviac tri mesiace. Takto určenú skúšobnú lehotu majú v súčasnosti všetci zamestnanci.
Firma by mu mohla prikázať do 200 hodín nadčasov za rok, teraz je to najviac 150. Jeho výpovedná lehota by bola najmenej jeden mesiac. Ešte viac možností by mal zamestnávateľ pri lepšie zarábajúcich zamestnancoch.
Podľa veľkosti podniku
Zamestnávatelia ani odborári s naviazaním dĺžky skúšobnej lehoty na minimálnu mzdu nesúhlasia. Každý z iných dôvodov.
Zamestnávatelia síce súhlasia s diferenciáciou skúšobnej lehoty, ale inak. „Dnes je minimálna mzda len politická hračka. Navyše mzdy sa regionálne líšia. A ako by sa riešila situácia, keď sa zamestnancovi dvihne mzda?“ pýta sa Juraj Borgula zo Zväzu strojárskeho priemyslu.
Viac by sa mu pozdávalo, keby sa ako kritérium určila veľkosť podniku. „Čím menší podnik, tým kratšia skúšobná lehota. Mohli by byť do toho zahrnuté aj iné kritériá,“ hovorí.
Ministerstvo práce zase kritérium veľkosti firmy považuje za nesystémové. Ako jedno z kritérií, o ktorých by sa dalo uvažovať, je podľa rezortu pracovná pozícia zamestnanca. Vlastné návrhy nepovažuje za konečné.
Odborári argumentujú, že rozdelenie zamestnancov podľa zárobkov je diskriminačné a v rozpore s Ústavou. Svoj návrh chcú dnes predstaviť premiérke a ministrovi práce, ktorých pozvali do odborárskej centrály.
Deliť zamestnancov podľa mzdy nemusí mať ani dostatočnú politickú podporu.
„Mne skôr vyhovuje terajší stav. Zamestnávatelia, ktorí chcú, aby skúšobná lehota bola dlhšia, to už aj dnes vedia vyriešiť prostredníctvom zmluvy na určitú lehotu,“ hovorí poslanec KDH Július Brocka.
Voľnejší odchod
Niektorým zamestnávateľom sa nepozdáva ani naviazanie výpovednej lehoty na počet odpracovaných rokov. Podľa návrhu ministerstva by napríklad zamestnanec, ktorý vo firme odpracoval aspoň jeden rok, no nie viac ako päť rokov, mohol mať výpovednú lehotu najmenej dva mesiace.
Kto pracoval pre jedného zamestnávateľa menej ako desať rokov, mal by výpovednú lehotu najmenej tri mesiace a ten, kto bol vo firme od 10 do 20 rokov, bol by vo výpovednej lehote aspoň štyri mesiace.
V návrhu sa píše, že zamestnávateľ môže namiesto prideľovania práce počas časti výpovednej lehoty poskytnúť za toto obdobie odstupné. To by sa mohlo rozumieť ako zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, čo dnes platí.
Potešiť by to malo najmä zamestnávateľov. „V návrhu však nie je jasne povedané, že ak sa firma so zamestnancom dohodne na výpovednej lehote, nedostane odstupné,“ povedal Borgula.
