BRATISLAVA. Poplatky môžu mať strop, celkový objem medziúverov by mal byť limitovaný. To sú návrhy, ktorými chce ministerstvo financií upraviť podmienky pri stavebnom sporení. Zmeny má pripraviť medzirezortná pracovná skupina.
Ľudia si nesporia
Súčasné ponuky stavebných sporiteľní nemotivujú k sporeniu, ale skôr k zadlžovaniu, tvrdí rezort financií. „Celkový stav medziúverov k 30. septembru 2010 viac ako trojnásobne prekračoval objem klasických stavebných úverov,“ píše v analýze.
Nie všetky sporiteľne však tento trend potvrdzujú. „Naše výsledky za minulý rok zadlžovanie na úkor sporenia nepotvrdzujú,“ vraví hovorkyňa stavebnej sporiteľne Wüstenrot Daniela Vlčková. Podľa nej sporiteľňa vlani poskytla 2537 stavebných úverov v celkovej cieľovej sume vyše 20 miliónov eur a 660 medziúverov v celkovej cieľovej sume viac ako 16 miliónov eur.
Rezortu financií sa nepozdáva ani to, že poplatky za sporenie takmer dosahujú výšku štátnej prémie.
„Na neúmernú výšku poplatkov poukazuje aj podiel čistého príjmu z poplatkov voči čistým úrokovým príjmom. V stavebných sporiteľniach spolu dosahuje až 40 percent, za celý bankový sektor len 26 percent,“ píše ministerstvo.
Sporiteľne postup obhajujú tým, že poplatky kalkulujú na základe reálnych nákladov.
„U nás tvoria 27 percent štátnej prémie a obsahujú aj odvody do Fondu na ochranu vkladov,“ povedal predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš.
Poplatky sa pritom v troch sporiteľniach odlišujú. Vedenie účtu vyjde od takmer 15 do 18 eur. Za uzatvorenie zmluvy zaplatíte v Prvej stavebnej sporiteľni a v sporiteľni Wüstenrot percento z cieľovej sumy. ČSOB má poplatok fixný, vo výške 33,16 eura.
Čo sa zmení?
Podľa ministerstva financií by súhrnná ročná výška poplatkov za jedného sporiteľa, ktorý poberá štátnu prémiu, nemala presiahnuť 20 percent maximálnej výšky štátnej prémie za rok. Tá mala vlani výšku 66,39 eura.
Mal by sa tiež stanoviť limit na celkový objem medziúverov. „Konkrétne opatrenia by mali vyplynúť z odbornej diskusie, ktorú ministerstvo predložením analýzy otvorilo,“ povedal hovorca rezortu financií Martin Jaroš.
ČSOB a ani Wüstenrot sa zatiaľ k zmenám v návrhu ministerstva vyjadrovať nechcú. Keďže ide iba o zámery, nevedia, čo by zmeny znamenali pre sporiteľov.
Béreš si však myslí, že tieto zmeny sú politické a nemajú až tak veľa spoločné s racionálnym ekonomickým myslením. „Je to politické zadanie, kde treba nájsť nepriateľa. Tak ako minulá vláda, aj tá terajšia ide smerom, že treba útočiť na banky,“ hovorí Béreš.
