BRATISLAVA. Je minimálna mzda na Slovensku primeraná možnostiam ekonomiky? Porovnanie najnižšieho platu, ktorý povoľuje slovenský Zákonník práce v riadnom pracovnom pomere, s pomermi v iných európskych krajinách ukazuje, že nie.
Tento rok bude minimálna mzda na Slovensku 317 eur, poberať ju budú podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej dve až tri percentá ľudí. Medziročne stúpol minimálny hrubý plat o 10 eur.
Pomer nevybočuje
V priamom porovnaní patrí výška slovenskej minimálnej mzdy medzi najnižšie v Európskej únii.
Napriek tomu existujú aj krajiny, ktoré majú ani nie polovičnú minimálnu mzdu ako my. Napríklad v Bulharsku je minimálna mzda len 123 eur.
Naproti tomu v Luxembursku je pri riadnej pracovnej zmluve minimálna mzda 1683 eur, čo je dokonca dvakrát viac ako priemerný mesačný príjem slovenského zamestnanca.
Ak v absolútnom čísle patrí slovenská minimálna mzda medzi nižšie, v porovnaní s priemernou mzdou v krajine už nevyčnieva.
Vo väčšine krajín únie, kde vôbec majú zavedenú minimálnu mzdu, dosahuje jej výška od 30 do 45 percent priemernej mzdy. Slovenská minimálna mzda mala minulý rok výšku 41 percent z priemernej.
Najnižší pomer medzi týmito platmi majú vo Veľkej Británii. Legálne pracujúci tam získa s minimálnou mzdou 28 percent z priemerného platu, ktorý tam bol vlani prepočítaný vo výške 3837 eur.
Na opačnom konci rebríčka sú Gréci. Tam minimálna mzda vo výške 863 eur predstavuje až 62 percent z priemerného platu. Ten bol vlani 1394 eur.
Z pomoci ohrozenie
Podiel minimálnej a priemernej mzdy má byť podľa analytičky Sadovskej čo najnižší. Investorov totiž môžu odradiť vysoké náklady na prácu. „Privysoká minimálna mzda môže obmedziť tvorbu nových pracovných miest pre ľudí s najnižšou kvalifikáciou," povedal hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Niektoré štáty, napríklad Rakúsko, Nemecko či škandinávske krajiny únie, minimálnu mzdu nepoznajú. Inde ju upravujú podľa odvetvia či zamestnania. „Najohrozenejší je textilný priemysel pre jeho nízku produktivitu práce," povedala Sadovská.
Regionálnu minimálnu mzdu nezavedieme
Rozdiely v platoch medzi regiónmi nechce rezort práce pri tvorbe minimálnej mzdy zohľadňovať.
BRATISLAVA. Minimálna mzda by mala podľa pracovného návrhu novely Zákonníka práce ovplyvniť dĺžku skúšobnej lehoty či rozsah nadčasov. Iné pravidlá by mali ľudia, ktorí zarábajú aspoň 2,5násobok minimálnej mzdy, teda 792,5 eura.
Pre ľudí, ktorí pracujú v Bratislavskom kraji, to však nie je ani priemerný plat. Ten tu totiž dosahuje 964 eura. No pre zamestnancov z Prešovského kraja, kde je priemerný plat 568 eur, je to nadpriemer.
Rozdiely by mohla vyriešiť regionálna minimálna mzda. Hovorilo sa o nej aj koncom minulého roka, keď návrh na jej zavedenie predložil rezort financií v národnom programe reforiem. „Odrážala by ekonomické možnosti regiónu," povedal Richard Ďurana, analytik INESS.
Ministerstvo práce pod vedením Jozefa Mihála (SaS) o zavedení regionálnej minimálnej mzdy zatiaľ neuvažuje. Súčasná vládna koalícia mala zavedenie rozdielnej minimálnej mzdy v prvých tézach, nakoniec sa na takúto zmenu neodhodlala. Odborári regionálnu minimálnu mzda zásadne odmietajú.
„Jej zavedením by sa len prehĺbili regionálne rozdiely," povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Nesúhlasia s ňou ani podnikatelia. Minimálna mzda by sa mala odlišovať skôr podľa odvetví, ako podľa regiónov, tvrdí prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
Argumentuje tým, že ani v iných štátoch Európskej únie sa minimálna mzda nelíši v regiónoch. Takáto zmena by prácu skomplikovala, dodáva.
