Počet ľudí, ktorí majú problémy s dýchacími cestami, chrípku alebo podobné ochorenie, minulý týždeň prevýšil 100-tisíc. Pre Sociálnu poisťovňu to znamená prírastok žiadostí o nemocenské a ošetrovné. Niektorí žiadatelia však nemôžu uspieť.
V januári sa skrátila ochranná lehota, sprísnili sa podmienky nároku na dávky pre dobrovoľne poistených ľudí a po novom nie je možná ani účelová zmena vymeriavacieho základu.
Ochrana bola nadmerná Zmeny priniesla novela zákona o sociálnom poistení z 2. decembra. Citeľné môže byť najmä skrátenie lehoty na ochranu ľudí, ktorí ochoreli po strate zamestnania. Namiesto 42 dní im plynie iba sedem dní.
Chorobnosť Akútnych respiračných ochorení pribúda od prvého týždňa tohto roka. Minulý týždeň ich lekári nahlásili 101 447. Najviac chorých je medzi deťmi do 14 rokov. Zvýšil sa aj počet škôl a zariadení, ktoré majú chrípkové prázdniny. Už je ich 204. Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva
Minister práce Jozef Mihál tvrdí, že mnohí to zneužívali. Štatistika poisťovne síce nedokáže rozlíšiť oprávnenú žiadosť od snahy zneužiť systém, ale je zrejmé, že z poistnej ochrany sa stal fenomén.
Kým v januári 2009 poisťovňa z tohto dôvodu vyplatila 2820 dávok, vlani o 456 percent viac. „V uplynulom období dochádzalo k neúmernému nárastu počtu nemocenských dávok vyplatených z ochrannej lehoty," povedala jej hovorkyňa Jana Ďuriačová.
Stačí potvrdenie lekára Sociálne poistenie môže byť výbornou investíciou. Ak spĺňate podmienky nároku na nemocenské, jediné, čo potrebujete, je lekárske potvrdenie o práceneschopnosti.
Polícia začiatkom februára informovala, že od minulého roka obvinila už šiesteho obvodného lekára za fiktívne péenky. „Zdraví pacienti dali úplatok lekárovi za bezdôvodné uznanie a vystavenie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti," povedala hovorkyňa policajného prezídia Andrea Dobiášová.
Rozpočet Sociálnej poisťovne je na takúto formu korupcie mimoriadne citlivý. Napríklad živnostník, ktorý predložil PN, neplatí odvody a súčasne môže čerpať nemocenskú dávku.
„Počet podplácajúcich pacientov a úplatných lekárov nemusí byť konečný," dodala Dobiášová.
Február je kritický Sociálna poisťovňa ešte nemá údaj o počte dávok priznaných v prvom mesiaci roka. V predchádzajúcich dňoch však zaznamenala vyšší počet žiadostí o nemocenské a ošetrovné.
„Február je spravidla najsilnejším mesiacom v roku, pokiaľ ide o počet práceneschopných poistencov," povedala Ďuriačová. Najväčší vplyv na to majú práve choroby dýchacej sústavy.
Ochranná lehota sa citeľne skrátila
Nemocenskú dávku môže poberať aj ten, kto neprispieva do systému. Už to však nemôže zneužívať.
BRATISLAVA. Priemerná práceneschopnosť na Slovensku trvá čoraz dlhšie. V roku 2010 dosiahla takmer 47 dní. Tento rok to môže byť podstatne menej.
Kto stratil zamestnanie, už nemôže rátať s tým, že péenka ho zabezpečí. Ochranná lehota, počas ktorej má nárok na nemocenské, je po novom iba sedem dní.
Od roku 2004 to bolo 42 dní a mnohí to zneužívali. Jana Ďuriačová, hovorkyňa Sociálnej poisťovne, povedala, že „dochádzalo k neúmernému nárastu počtu nemocenských dávok vyplatených z ochrannej lehoty". Kým v januári 2009 ich bolo 2820, o rok nato až 15 687.
Minister práce Jozef Mihál je presvedčený, že sedem dní stačí. Tvrdí, že človeka, ktorého prepustili, chráni dávka v nezamestnanosti.
„Ak do tých siedmich dní nestihne ísť na úrad práce a ochorie, tak je krytý ochrannou lehotou." Výnimku má tehotná žena. Do konca minulého roka bola pod ochranou šesť mesiacov, teraz je to dokonca o dva mesiace viac.
Dôvodom zániku nemocenského poistenia je aj ošetrovanie člena rodiny od 11. dňa, práceneschopnosť dlhšia ako 52 týždňov či nástup na rodičovskú dovolenku. V minulosti to znamenalo, že ochranná lehota nemôže vzniknúť, ale dnes môže. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení z 2. decembra 2010.
Ide o dĺžku poistenia
Kto je v pracovnom pomere od minulého roka, je na tom inak ako človek, ktorý nastúpil do zamestnania tento rok.
1. Nemocenské alebo ošetrovné na deň je vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu poistenca. Čo sa považuje za denný vymeriavací základ, závisí od dĺžky nemocenského poistenia.
2. Prvý možný prípad je, že poistenie trvá nepretržite od 1. januára predchádzajúceho roka. Človeku, ktorý je zamestnaný najmenej od 1. januára 2010, vymerajú dávku z priemernej dennej mzdy za celý tento rok.
Samostatne zárobkovo činná alebo dobrovoľne poistená osoba, ktorá platí odvody od 1. januára 2010, je na tom rovnako, ale s tým rozdielom, že nezáleží na jej príjme. Vychádza sa z jej vymeriavacieho základu.
3. Kto sa naposledy zamestnal v minulom roku a už odpracoval aspoň 90 dní, je v podobnej situácii.
Pri výpočte dávky sa do úvahy berie jeho priemerná mzda od nástupu do zamestnania do konca roka.
4. Ďalší možný prípad predstavuje človek, ktorý je zamestnaný menej ako 90 dní. Rozhoduje jeho vymeriavací základ za predchádzajúci kalendárny rok, ale neráta sa mu obdobie aktuálneho zamestnania.
5. Kto nastúpil do zamestnania iba v tomto roku, je na tom rovnako. Iné by bolo, keby ochorel po tom, čo už odpracoval 90 dní. Vtedy by záležalo na jeho priemernej dennej mzde od nástupu do zamestnania do posledného mesiaca pred odchodom na maródku.
6. Živnostník môže mať až na výnimočné prípady povinné poistenie iba od 1. júla. Teraz sa to týka každého, kto mal za rok 2009 vyšší príjem ako 3834,96 eura.
Pri výpočte nemocenského alebo ošetrovného sa berie do úvahy jeho vymeriavací základ od 1. júla do 31. decembra 2010.
7. Iné je, keď samostatne zárobkovo činná osoba ochorie v tom istom roku, ako začala platiť odvody. V takom prípade záleží na jej vymeriavacom základe od vzniku poistenia do posledného mesiaca pred nástupom na péenku.
8. Asi ojedinele, ale predsa sa môže stať, že podnikateľ potrebuje nemocenskú dávku v tom istom mesiaci, ako začal mať povinné poistenie, teda v júli. Vtedy rozhoduje vymeriavací základ za časť tohto mesiaca.
9. Ďalší špeciálny prípad predstavuje človek, ktorý je dobrovoľne poistený menej ako celý kalendárny rok.
Okrem toho, že musí byť v systéme najmenej 270 dní, je dôležité aj to, aby nepretržite platil odvody aspoň 26 týždňov. Ak mu poistenie vzniklo v predchádzajúcom roku, dávku mu vymerajú zo základu, ktorý mal od tohto momentu do konca roka.
10. Aj ten, kto ochorel v tom istom roku, ako začal platiť odvody dobrovoľne, môže získať dávku, len ak to robí už najmenej 26 týždňov bez prestávky. Uňho rozhoduje vymeriavací základ od vzniku poistenia do posledného mesiaca.
11. Výška nemocenských dávok je ohraničená. Od 1. januára 2011 je denný vymeriavací základ obmedzený sumou 36,7151 eura. Nemocenské alebo ošetrovné na deň tak môže byť najviac 20,20 eura. Za mesiac, ktorý má 31 dní, to predstavuje maximálne 626,20 eura. Všetky nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu.
12. Ohraničená je aj výška odvodov na nemocenské poistenie. Zamestnanec má najnižšie poistné vo výške zodpovedajúcej minimálnej mzde a najvyššie 15,63 eura.
Pre samostatne zárobkovo činnú alebo dobrovoľne poistenú osobu je minimum 14,47 eura a maximum 49,13 eura.
Dobrovoľné odvody treba platiť 270 dní
Platiť niečo navyše znamená možnosť mať v prípade potreby viac peňazí.
BRATISLAVA. Popri povinnom nemocenskom poistení existuje možnosť platiť odvody dobrovoľne. Má ju v podstate každý, kto dovŕšil 16 rokov a má pobyt na Slovensku.
Výnimkou je poberateľ starobného, predčasného alebo plného invalidného dôchodku. Možnosť prispievať do Sociálnej poisťovne mu odňala novela zákona o sociálnom poistení účinná od 1. januára.
Nemocenské alebo ošetrovné si vždy vyžaduje, aby poistenie bolo trvalé, alebo aby plynula ochranná lehota. Je však rozdiel medzi povinnými a dobrovoľnými odvodmi. Tie druhé treba platiť aspoň 270 dní.
Nárok na dávku sa posudzuje z každého nemocenského poistenia zvlášť. Vymeriavacie základy sa sčítajú a výsledok sa premietne do jednej dávky.
Kto to chce využiť, musí sa prihlásiť vo svojej pobočke poisťovne a určiť si výšku odvodov.
Vedeli ste o nemocenskom?
Nemocenské poistenie Zamestnanec ho má povinné vždy, samostatne zárobkovo činná osoba iba vtedy, ak jej príjem za rok 2009 bol vyšší ako 3834,96 eura. Povinné poistenie sa prerušuje napríklad nástupom na rodičovskú dovolenku, od 11. dňa ošetrovania člena rodiny, po 52 týždňoch dočasnej práceneschopnosti.
Dávky Z nemocenského poistenia pochádzajú štyri dávky. Dve súvisia s chorobou poistenca alebo člena jeho rodiny – nemocenské a ošetrovné. Ďalšie dve sú späté s tehotenstvom (vyrovnávacia dávka a materské).
Nemocenské Slúži na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej práceneschopnosti. Je rozdiel, či ide o zamestnanca, alebo o samostatne zárobkovo činnú osobu.
Človek v pracovnom pomere má prvých desať dní nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, až potom mu môže vyplácať peniaze Sociálna poisťovňa. Dávka sa poskytuje najviac 52 týždňov od nástupu na péenku.
Ošetrovné Je určené človeku, ktorý musí na úkor práce ošetrovať chorého člena rodiny (dieťa, manžel, rodič alebo svokor). Na tento prípad sa zaužívala skratka OČR, ale dávka patrí aj človeku, ktorý sa z mimoriadnych dôvodov musí starať o zdravé dieťa do desiatich rokov.
V oboch prípadoch ide najviac o desať dní.
Predpoklady nároku Poistenie musí trvať. Po jeho zániku môžete dostať peniaze len v ochrannej lehote, ktorá je sedem dní. Iba tehotná žena je pod ochranou osem mesiacov.
Zamestnanec okrem toho nesmie mať žiaden príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Živnostník musí mať zasa zaplatené poistné do konca predošlého mesiaca alebo do zániku poistenia.
Ošetrovné si pýta čas
Dobrovoľné poistenie sa stále oplatí, ale po novom si na jeho výsledok treba počkať. Príliš veľa ľudí využívalo jeho výhody.
BRATISLAVA. Vzostup chorobnosti v minulom týždni sa môže odraziť aj na počte žiadostí o dávku pri ošetrovaní člena rodiny – ošetrovné. Otázka je, koľko ľudí ju získa z dobrovoľného poistenia.
Od 1. januára si nárok na ošetrovné vyžaduje najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia.
Táto dávka má na deň rovnakú výšku ako nemocenské (55 percent denného vymeriavacieho základu), ale pri nej ako jedinej nezáležalo na tom, ako dlho platí odvody človek poistený z vlastnej vôle. Kto sa pripoistil čo len na mesiac, vlani mohol za 10 dní takzvanej OČR získať až 200 eur.
K zmene došlo na podnet Sociálnej poisťovne. V roku 2008 vyplatila 5597 dávok ošetrovného, v nasledujúcom roku 9403.
Dnes, keď je už známy aj údaj za minulý rok, je zrejmé, že opäť padol rekord – 16 615 dávok. Poisťovňa na ne vynaložila vyše 1,3 milióna eur, a to je len sólo dobrovoľné poistenie.
Ďalšie peniaze si vyžiadal jeho súbeh s povinným poistením.
V záujme efektívneho vynakladania peňazí na nemocenské dávky sa uzákonilo aj to, že za starostlivosť o viacerých ľudí v tom istom čase patrí len jedno ošetrovné.
„Vzhľadom na to, že účelom nemocenských dávok je náhrada uchádzajúceho príjmu, pri ošetrovaní alebo starostlivosti viacerých osôb nie je odôvodnená duplicitná výplata ošetrovného," tvrdí minister práce Jozef Mihál.
