BRATISLAVA. Firma, ktorá prevádzkuje na Slovensku teplárne v Prievidzi a v Nitre, pritom pred piatimi rokmi prejavila záujem o predaj šiestich najväčších teplární. Vtedy ich predávala druhá vláda Mikuláša Dzurindu.
"V súvislosti s predajom slovenských teplární sa naša spoločnosť neplánuje zapojiť do tendra na ich kúpu," uviedla pre agentúru SITA referentka pre styk s médiami Birgit Binder. Prečo sa tak spoločnosť rozhodla, Binder nekonkretizovala.
V tendri na privatizáciu teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach sa pravdepodobne nezúčastnia ani Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) či česká energetická skupina ČEZ. Slovenskí plynári mali pritom pri predaji teplární Dzurindovou vládou záujem o akcie všetkých šiestich predávaných firiem, český energetický gigant o Tepláreň Košice.
"SPP v súčasnosti monitoruje situáciu. Zatiaľ však nemáme presnejšie informácie o podmienkach, za akých sa privatizácia začne. SPP má veľmi zlú skúsenosť s regulovaným podnikaním, a preto kým bude výroba tepla regulovaným segmentom, je veľmi nepravdepodobné, že SPP bude túto možnosť zvažovať," uviedol pre agentúru SITA hovorca plynárov Ondrej Šebesta. “Nepredpokladáme, že by sme prejavili záujem o tieto aktíva,“ stručne zhodnotil súčasný postoj českej firmy ČEZ jej hovorca Ladislav Kříž.
Záujem o privatizáciu teplárenských spoločností už pre agentúru SITA potvrdilo viacero spoločností. O teplárne chce napríklad zabojovať rakúska spoločnosť Energie Steiermark AG, ktorá vlastní 100-percentný podiel v slovenskom holdingu Stefe SK, ďalej firma Cofely patriaca do skupiny GDF SUEZ, či francúzska Dalkia. Na privatizácii teplárenských spoločností sa pravdepodobne zúčastnia aj Slavia Capital, Penta a nemecká spoločnosť MVV Energie prostredníctvom svojej českej stopercentnej dcéry MVV Energie CZ. Energetický a průmyslový holding, ktorého akcionárom je aj J&T, svoju účasť v privatizácii nepotvrdil, ale ani nevylúčil.
Vládny kabinet rozhodol o predaji šiestich najväčších teplárenských spoločností, v ktorých má štát 100-percentné podiely na rokovaní pred zhruba dvoma týždňami. "Vláda odporučila predsedníčke výkonného výboru fondu (národného majetku - pozn. red.) v spolupráci s ministrom financií a ministrom hospodárstva pripraviť návrh postupu privatizácie teplární. Zhoda je v tom, že privatizovať teplárne budeme,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní vládneho kabinetu Mikloš.
Zatiaľ podľa neho nie je zhoda v tom, aký bude predávaný podiel. “Bude však určite najmenej 51-percentný," uviedol vtedy Mikloš. Minister hospodárstva Juraj Miškov preferuje predaj 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností.
Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur. Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla.
"Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví," zdôraznili fond a ministerstvo financií. Spotrebitelia združení v asociácií ako aj opozičná strana Smer-SD naopak upozorňujú na zvýšenie cien tepla po predaji teplární o minimálne 20 %.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila.
Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
