BRATISLAVA. "Každá konkurenčná rúra, ktorá obchádza tranzit cez Slovensko, v konečnom dôsledku síce zvyšuje bezpečnosť, ale na druhej strane znižuje príjmy štátu," vysvetľuje pre TASR šéf hospodárskeho výboru NR SR Stanislav Janiš (SDKÚ-DS).
Zdôrazňuje tak, že je pre Slovensko potrebné budovať "hlavne dobré vzťahy" na trase Rusko, Ukrajina a Slovensko.
"Z tohto tranzitu máme obrovský príjem," konštatuje. Janiš tiež uvádza aj výhody. Budovaním viacerých trás, akým je aj plán severojužného prepojenia Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko a Chorvátsko, sa totiž zabezpečí neohrozenosť hospodárstva v prípade výpadku.
Podľa bývalého šéfa rezortu hospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD) však severojužné prepojenie nemá šancu ohroziť plynovod z Ruska, teda plynovod Bratstvo.
Severojužné prepojenie má kapacitu iba 15 miliárd kubických metrov (m3), pričom tradičný plynovod má inštalovanú kapacitu 90 miliárd m3, s tým, že sa využíva 80 miliárd m3. "Nejde o konkurenčnú kapacitu, ktorá by ho zlikvidovala," konštatuje pre TASR.
V prípade severojužného prepojenia vidí Jahnátek výhodu nielen v diverzifikácii trás, ale aj zdrojov. "Pozitívum je, že vieme Poľsko a Chorvátsko prepojiť, a tým pádom získame terminály na skvapalnený plyn a vieme diverzifikovať zdroje, nielen trasy," zdôrazňuje.
Skvapalnený plyn sa tak môže dovážať z celého sveta, z Líbye, Maroka či Venezuely. "Nebudeme odkázaní iba na Rusko," dodáva. Najpodstatnejším prínosom celého projektu je podľa neho možnosť napojiť toto prepojenie na južný plynovod Nabucco, ktorý má kapacitu približne 30 miliárd m3.
