NEW YORK. Morské majáky po stáročia vysielali v noci lúče nádeje a často aj záchrany námorníkom, rybárom a cestujúcim dopravných lodí. Ukazovali bezpečnú cestu cez úžiny k pevnine. Zrejme vďaka tomu, čo dobré robili pre ľudí, v ich predstavivosti zaujali osobitne lichotivé miesto.
Avšak s príchodom čoraz prepracovanejšieho a lacnejšieho systému globálnej navigácie GPS sa stáva otáznik na morskými majákmi čoraz hrozivejším.
"Majáky sa dožili búrlivého obdobia," povedal Jeremy DEntremont, prezident American Lighthouse Foundation. "Každý ich má rád, ale vo vláde panujú názory, že už prestali byť prioritou, na ktorú treba vynakladať prostriedky."
Podľa šéfa americkej majákovej nadácie pri brehoch Spojených štátov zostáva v prevádzke ešte 75 % majákov ako navigačných zariadení. Washingtonská vláda im teraz poskytuje minimálnu pomoc. Obmedzuje sa najmä na mechanickú údržbu svietidiel. Už nikto sa nestará o údržbu budov. Ak by o ne nedbali miestni nadšenci alebo súkromní investori, ktorí ich kupujú, mnoho majákov by už devastovala vlhkosť a pleseň.
DEntremont, vášnivý majakár, ktorý bol doteraz zodpovedný za dopĺňanie databázy morských majákov na celom svete, odhaduje, že v prevádzke ich zostáva ešte 10.000 až 12.000. Ale takmer všetky zápasia s rovnakým problémom. Vzhľadom na globálnu finančnú krízu zostáva čoraz menej prostriedkov na zachovanie historických budov.
Peter Williams je pokladníkom Svetovej majákarskej spoločnosti (World Lighthouse Society). Povedal, že dávno pominuli dni usilovných strážcov majákov, ktorí sa osobne starali o svetlo a udržovali veže v poriadku.
V Británii, ktorej pobrežie je posiate stovkami majákov, posledný strážca odišiel do dôchodku v roku 1998. Teraz sú všetky majáky plne automatizované a ich činnosť sa sleduje v niekoľkých dispečingoch. Ak vypovie žiarivka, netreba ju hneď ísť vymeniť. Majú mechanizmus, ktorý ju na signál z dispečingu vymení.
Aj DEntremont aj Williams súhlasia s tým, že je ťažké odôvodniť nevyhnutnosť výdavkov na údržbu majákov. Ich bývalé životne dôležité funkcie pre námornú plavbu teraz rýchlo nahrádzajú nové technológie. Gary Sredzienski, hudobník z New Hampshire, však tvrdí, že existujú majáky, ktoré majú veľkú kultúrnu a historickú hodnotu. V januári sa rozhodol plávať štyri míle v ľadovej vode, aby získal od divákov peniaze na údržbu dvoch miestnych majákov. Tvrdí, že sú to neuveriteľné výkony projektantov a stavbárov, ale rovnako aj objekty trvalej krásy, ktoré nás spájajú s minulosťou. A dodal: "Platí to pre niekoho, ako som ja, ktorý pochádzam z rybárskej rodiny."
Budúcnosť majákov však nie je celá ponurá. Mnohé sa stali finančne sebestačnými. Stali sa z nich nielen dosť uletené hotely, ale aj miesta posledného odpočinku a všeličo iné. Williams dodal, že z bývalých majákov sa stali medzinárodne uznávané múzeá. Medzi ne patrí aj Kinnaird Head v Škótsku. Mnohé ďalšie slúžia ako ubytovne a nocľahárne. Williams odporúča záujemcom aj maják West Usk Lighthouse B & B vo Walese, ktorý má saunu na streche.
Morské majáky dosluhujú, ale to neznamená, že všetky musia skončiť ako rozvaliny. Ich poloha a ich stavebná hodnota im aj po skončení primárneho poslania môžu zabezpečiť rovnako dlhú budúcnosť ako bola ich minulosť.
Informovala o tom televízna stanica CNN na svojej internetovej stránke.
