FRANKFURT. Aj v priemyselných krajinách na ďalších kontinentoch zostávajú úroky centrálnych bánk na historicky nízkej úrovni. Prečo?
Miera inflácie v Nemecku dosiahla najvyššiu úroveň za posledné dva roky. V januári boli spotrebiteľské ceny v porovnaní s rovnakým mesiacom vlaňajška vyššie o 2 %. Nemecký štatistický úrad vo Wiesbadene uviedol, že je to dôsledok vyšších cien pohonných látok, vykurovacieho oleja pre domácnosti a elektrickej energie. Ale za rok citeľne zdraželo aj ovocie aj zelenina. Vo viacerých európskych krajinách stúpali ceny ešte rýchlejšie. Ročná miera inflácie v eurozóne dosiahla v januári 2,4 %. Napriek tomu ECB, ako strážkyňa cenovej stability, sa zatiaľ nepripravuje na zásah. Jej prezident Jean-Claude Trichet povedal, že strednodobý cieľ banky udržať ročný rast spotrebiteľských cien okolo 2 % nie je ohrozený. Začiatkom tohto mesiaca svoje úrokové sadzby nemenila ani britská centrálna banka, Bank of England (BoA), hoci inflácia na Ostrovoch bola v decembri vyššia ako na kontinente a dosiahla 3,7 %. Americká centrálna banka, Federálny rezervný systém (Fed), valí doláre do obehu, aby sa krajina nedostala do deflácie.
Fed tradične pokladá vo svojej peňažnej politike za kľúčový vývoj jadrovej inflácie. Neprihliada teda na kolísavé ceny potravín a energií. Dôvodom tohto postupu je, že ceny týchto produktov ľahko podliehajú zmenám. Niekedy len jedna udalosť vo svete stačí na to, aby ich vyhnala do výšky. Okrem toho agrárne produkty a spotreba energií závisia od výkyvov počasia, ale nielen od neho. Zažili sme to aj začiatkom tohto mesiaca, keď sa búrila Káhira a iné egyptské mestá. Obavy z toho, že Suezský kanál bude blokovaný, vyhnal cenu severomorskej ropy Brent nad 100 USD za barel (159 litrov).
Ceny agrárnych komodít, napríklad pšenice, vyleteli tiež. Centrálne banky taký vývoj nemôžu rastom úrokov ovplyvniť. Keby úrokové sadzby zvýšila samotná BoA, k poklesu ceny Brentu by nedošlo. Aj zvýšenie úrokových sadzieb na začiatku februára v Číne, ktorá je najväčšou spotrebiteľkou surovín, môže pribrzdiť rast cien len na krátky čas.
Napriek uvedeným faktom Fed a ECB majú určitú zodpovednosť za vysoké ceny surovín. Jedným z nich zostáva politika nízkych úrokov v USA a v Európe. Prispela k tomu, že investori hľadali zdroje vyšších výnosov zo svojich vkladov. Začali nakupovať suroviny, čím ich ceny vyhnali hore.
Americká banka Goldman Sachs v analýze upozorňuje ešte na to, že pokiaľ zostanú úroky v Spojených štátoch a v Európe rekordne nízke, aj centrálne banky v rýchlo rastúcich rozvojových krajinách budú zvyšovať sadzby len pomaly a opatrne. Expert Michael Vaknin hovorí, že Fed a ECB exportujú svoju politiku nízkych úrokov. Za to inkasujú vyššie ceny potravín a energií, lebo nekontrolovaná spotreba v rozvojových krajinách vedie k rastu dopytu po surovinách.
Akou problematickou je koncepcia jadrovej inflácie, to zistila ECB už dávnejšie. Vo výročnej správe v roku 2003 konštatovala: "Je to pomerne vrtkavý parameter, ktorý nedáva nijakú všeobecnú uznávanú metódu na stanovovanie dôležitých merných veličín." V správe sa dodáva, že ak by došlo k uplatneniu jadrovej inflácie na posudzovanie cenovej stability z geopolitického hľadiska, metóda by mala výrazné nedostatky.
ECB začne podľa guvernéra luxemburskej centrálnej banky Yvesa Merscha zvyšovať úroky až vtedy, keď sa rast spotrebiteľských cien začne premietať do sekundárneho kola zvyšovania miezd. Súvisí to s tým, že odborárske organizácie v súvislosti s vysokou infláciou presadia voči zamestnávateľom úpravy mzdových taríf. A zamestnávatelia zase začnú zvyšovať veľkoobchodné ceny, v ktorých sa začnú prejavovať vyššie mzdové náklady.
Takejto cenovej špirále sa ECB rozhodne dôrazne zabrániť.
V dôsledku súvislosti medzi spotrebiteľskými cenami a mzdami sleduje ECB okrem vecných inflačných údajov aj očakávania účastníkov trhu o vývoji zdražovania. Uskutočňujú sa ankety medzi národohospodármi a spotrebiteľmi a prihliada sa aj na údaje z finančných trhov. Z mesačnej správy ECB vyplýva, že sa z nich dá vyvodiť záver, že dlhodobá inflácia v eurozóne by mala byť okolo 2,2 %.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
