BERLÍN. Za nebezpečenstvo považujú aj reštrukturalizáciu, pretože by zrejme viedla k bankrotu.
Mnohí tvrdia, že reštrukturalizácia dlhov problémových krajín by vyriešila krízu v eurozóne. Skeptici však varujú, že problémy by sa ešte viac prehĺbili. "Reštrukturalizácia nerieši skutočné výzvy, pred ktorými stojí eurozóna," uviedol hlavný ekonóm Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Heiner Flassbeck. Podobný názor majú aj ďalší ekonómovia. Ak by sa veritelia museli rozlúčiť s časťou dlhu (takzvaný haircut), spôsobilo by to zvýšenie neistoty na trhoch.
V posledných týždňoch sa stále častejšie ozývajú hlasy, ktoré požadujú zníženie dlhu krajín, ako je Grécko a Írsko. Mnohí odborníci tvrdia, že takzvaný haircut je nevyhnutný. Napríklad prezident prestížneho nemeckého inštitútu pre výskum ekonomiky Ifo Hans-Werner Sinn v Bruseli prezentoval návrh európskeho krízového mechanizmu, ktorý by obsahoval aj haircut.
Podľa Flassbecka však reštrukturalizácia dlhov ani trochu nezvýši konkurencieschopnosť Grécka alebo Írska. Aj poradca nemeckej vlády, člen takzvanej rady mudrcov Peter Bofinger zdôraznil, že haircut by zvýšil neistotu.
Ak príde k reštrukturalizácii, investori sa budú okamžite pýtať, ktorá ďalšia krajina nebude ochotná plne splatiť svoje dlhopisy, tvrdí hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer. Dodal, že takýto krok by znamenal prelomenie tabu. Politici by len ťažko dokázali presvedčiť trhy, že ide reštrukturalizáciu, ktorá sa bude týkať len jednotlivých krajín, zdôraznil hlavný ekonóm Dekabank Ulrich Kater.
Hlavný ekonóm Berenberg Bank Holger Schmieding zasa nevidí v súčasnosti žiaden dôvod konať. Otázka, či Grécko bude musieť reštrukturalizovať svoje dlhy, by sa podľa neho mala riešiť až v roku 2012.
Banky investovali v krajinách ako je Grécko a aj tento fakt treba mať na zreteli pri hodnotení vyhlásení ich predstaviteľov. Prípadný hairuct by im totiž spôsobil straty. Podľa nemeckej centrálnej banky (Bundesbank) nemecké finančné inštitúty majú voči gréckemu štátu pohľadávky v celkovej hodnote 17,4 miliardy eur. "Existuje nebezpečenstvo, že po reštrukturalizácii by sme museli pomáhať bankám," myslí si Bofinger. Experti sa obávajú podobného obrovského negatívneho vplyvu na finančný sektor, aký mal pád Lehman Brothers v roku 2008.
"Nikdy nemôžeme vylúčiť bankrot niektorej z krajín eurozóny ako riešenie poslednej inštancie. Bolo by však chybné urobiť ho súčasťou európskych zmlúv," tvrdí bývalý šéf rady mudrcov Bert Rürup. Upozornil, že euro bolo od začiatku politickým projektom na urýchlenie integrácie. Predpoklad bankrotu jednej z krajín eurozóny ukotvený v zmluvách by znamenal, že sa počíta s vylúčením nejakej krajiny, bol by to dezintegračný prvok, ktorý by bol proti politickej myšlienke eura. Rürup tiež kritizoval, že samotný bankrot by nepodnietil veriteľov k zvýšeniu opatrnosti, ani by neprinútil jednotlivé krajiny k zvýšeniu fiškálnej disciplíny.
Informoval o tom Financial Times Deutschland.
