BRATISLAVA. Hovorí vám niečo zaručená tradičná špecialita či chránené zemepisné označenie? Hoci sú tieto označenia v únii zárukou kúpy kvalitných tradičných výrobkov, naši spotrebitelia ich veľmi nevnímajú. Tvrdí to predseda Cechu pekárov a cukrárov Západného Slovenska Vojtech Gottschall.
Súhlasí s ním aj predseda Občianskeho združenia Skalický trdelník Ľudovít Bránecký: „Len jeden človek zo sto vie, čo modré koliesko na obale výrobku znamená."
Toto občianske združenie ako prvé na Slovensku získalo od Európskej únie certifikát na Skalický trdelník.
„Certifikovaných výrobcov je u nás päť, jeden vyrába bez certifikácie," dodal. Peniaze, ktoré výrobca investoval do značky, sa zatiaľ nevrátili. Tvrdí, že ľudia nevedia, že koliesko na obale je zárukou kvality.
„Dominantnú rolu pri rozhodovaní o nákupe hrá cena," hovorí analytik obchodu Ľubomír Drahovský. Nezmení sa to podľa neho tento ani budúci rok. Podľa neho certifikované výrobky síce určujú kvalitu na trhu, no s odbytom domácim výrobcom veľmi nepomáhajú.
Bryndza sa predáva viac
Minulý mesiac sa dostali pod ochranu únie štyri výrobky známe z niekdajšieho Československa. Na zoznam zaručených tradičných špecialít pribudli Lovecká saláma, Spišské párky, Liptovská saláma a špekáčiky.
Ich výrobcovia budú musieť dodržať originálne receptúry aj výrobný postup, dnes to nie vždy platí. To sa môže odraziť aj v cene výrobkov.
Slovenská bryndza získala chránené zemepisné označenie už pred tromi rokmi. AgroSúča z Hornej Súče bola jednou z prvých firiem s týmto certifikátom. Ten platí rok. Ak ho chce firma používať dlhšie, musí požiadať o predĺženie.
Tento rok však už oň AgroSúča nežiadala. Získanie značky ju vyšlo asi na 1300 eur. „Nepomohlo nám to s odbytom," vraví jej majiteľ Marek Švajda.
Výrobné postupy však nemenili. V podnikovej predajni tak predávajú bryndzu vyrobenú podľa tradičnej receptúry, no bez certifikátu. „Zákazníci, čo nás poznajú, si ich kupujú," hovorí. Tí, čo hľadajú len nízku cenu, si ich aj tak nekúpia, dodáva Švajda.
Predseda Cechu bryndziarov Ján Keresteš certifikát obhajuje. „Predávať bryndzu bez certifikátu je ako jazdiť na trabante namiesto mercedesu," hovorí. Za posledných päť rokov stúpol podľa neho predaj výrobkov z ovčieho mlieka z 2000 ton na 8000 ton.
O možnosť používať označenie Slovenská bryndza sa uchádza bryndziareň Brysyrt v Tisovci. Od certifikátu si jej majiteľ Dušan Štálik sľubuje nárast predaja. „Ľudia, čo sa nepozerajú na cenu, ale hľadajú kvalitu, si skôr kúpia takýto výrobok," tvrdí. Odbyt má zatiaľ u malých predajní, stánkov či reštaurácií.
Na rožok sa čaká
Ovčí hrudkový syr salašnícky a Ovčí salašnícky údený syr, ktoré pribudli na zoznam našich chránených výrobkov vlani, si zaregistroval Cech výrobcov ovčieho syra v Turci. Čakal na ne štyri roky.
„Je to veľmi čerstvé, sezóna výroby ešte nezačala," hovorí predsedkyňa cechu Blanka Krčíková. Tento syr sa totiž dá vyrábať len v čase pasenia oviec – teda od jari do jesene.
Cech vypracoval hygienickú príručku pre tých, čo majú záujem tieto výrobky vyrábať. No používať chránené označenie budú môcť len tí, čo prejdú certifikáciou. Tá vyjde výrobcu na 364 eur.
Registráciu známky zaručená tradičná špecialita čaká tento rok Bratislavský rožok známy aj ako Pressburger kipfel, Pozsonyi kifli či beugel. Značka podľa Gottschalla odlíši „pravú kvalitu od atrapy". Cech delí od získania známky len dohoda s Maďarskom. To totiž podalo voči našej registrácii námietku.
Česi chránia pivo a kmín, Maďari klobásy a chren
V počte certifikátov nás predbehlo Česko a Poľsko. Menej registrovaných označení majú Maďari.
BRATISLAVA. Desať certifikovaných označení kvality únie má dnes Slovensko. Na získanie štyroch ďalších čaká.
V našej desiatke však sú aj štyri zaručené tradičné špeciality, ktoré nám Brusel zaregistroval spolu s Českom.
V registri je pivo aj perník
Naši západní susedia už majú v registri takmer tri desiatky potravín a výrobkov. Sú medzi nimi Olomoucké tvarůžky, Jihočeská niva či Pardubický perník.
Česko je jednou z mála krajín únie, ktorá získala chránené zemepisné označenie pre pivo obsahujúce názov štátu.
Modrý certifikát únie má Česko nielen na České pivo, ale aj Brněnské pivo a Černú horu. Ich výroba je spojená s tou-ktorou oblasťou a vyrábať ich môže len firma, ktorá má v oblasti aspoň časť produkcie.
Česi majú o koliesko viac
Čechom sa podarilo získať aj červené koliesko – teda chránené zemepisné označenie. Má ho Všestarská cibule, Český kmín, Pohořelický kapr či Žatecký chmel. Ide o potraviny a výrobky, ktoré sú viazané k určitému miestu.
Môže ich tak pestovať či vyrábať len miestna firma. Česko čaká na registráciu výrobkov Pražská šunka, Pomazánkové máslo či Valašský frgál.
Ešte úspešnejší v získavaní chránených označení únie sú Poliaci, majú ich už 33. Nechýba medzi nimi poľská verzia oštiepka – Oszcypek. Certifikát má aj Podhalanská bryndza, medovina Trójniak či olej z Ľaničníka siateho.
Maďarsko má registrovaných sedem označení, na šesť čaká. Modré koliesko už má napríklad Čabajská klobása (Csabai kolbász) či Gyulajská klobása (Gyulai kolbász). Červené koliesko chráni aj odrody cesnaku a chrenu.
Značky vyvolali spory
Sú výrobky, na ktoré si robí nároky viac štátov. Ich výhrady oddialia získanie chráneného označenia o niekoľko rokov.
BRATISLAVA. Registrácia ochranného označenia pre výrobok v registri únie trvá roky. Štáty Európskej únie totiž môžu podať námietku, ak nesúhlasia, aby niekto iný označenie získal.
Výhrady k registrácii poľského oscypku malo Slovensko. Obávalo sa totiž, že registrácia poľského syra ohrozí zápis nášho oštiepku do registra.
Oscypek napokon získal chránené označenie pôvodu vo februári 2008, Slovenský oštiepok chránené zemepisné označenie v septembri 2008.
Nemecko zabrzdilo Česku registráciu chráneného zemepisného označenia pre Mariánskolázeňské oplatky.
Namietalo, že sa nevyrábajú v regióne, ktorého sa žiadosť týkala, teda na území mesta Mariánské Lázně a obce Velká Hleďsebe.
Výrobcovia dokázali, že sa všetky súčasti v regióne vyrábajú a oplátky sa po piatich rokoch od podania žiadosti ocitli v registri.
Až po šiestich rokoch od podania žiadosti vlani Česko uspelo v zápase o získanie chráneného zemepisného označenia pre Olomoucké tvarůžky, ktoré sa vyrábajú v Lošticích. Za oddialením pridelenia známky bol spor s rakúskymi a nemeckými firmami, ktoré označujú svoje syry Olmützer Quargel.
Česko spoločne s inými štátmi malo výhrady k chránenému zemepisnému označeniu pre syry eidam a gouda Holanďanmi. Bálo sa, že syr s týmto označením nebude môcť vyrábať. Koncom minulého roka, po siedmich rokoch od podania žiadosti, napokon Holandsko na Edam Holland a Gouda Holland známku dostalo.
Denisa Čimová
Jubilejný zápis má syr zo Sicílie
BRATISLAVA. Syr Piacentinu Ennese sa vyrába sa zo surového ovčieho mlieka, korenia a soli.
Osobitý charakter získava vďaka miestu, kde sa ovce pasú, zručnosti výrobcov, ale aj šafranu, ktorý sa doň pridáva.
Tento syr z provincie Enna na Sicílii získal tisíci certifikát v únii – Chránené označenie pôvodu.
Denisa Čimová
