BRATISLAVA. „Vtedy som si prvýkrát uvedomila, čo to znamená niesť zodpovednosť za svoj text," hovorí o skúsenostiach spred štyroch rokov Michaela Terenzani.
V januári 2007 ju chcel zažalovať pre kritický blog mediálny analytik Andrej Školkay. Okrem ospravedlnenia od nej žiadal aj nemajetkovú ujmu 500 eur (15-tisíc korún). Peniaze mu nezaplatila, napriek tomu sa spor až na súd nedostal.
Zodpovednosť zostáva „Pri blogoch môže byť problematické práve to, že mať blog a publikovať na ňom články môže každý, ale nie každý si uvedomuje zodpovednosť za to, čo napíše," myslí si Terenzani, dnes redaktorka The Slovak Spectator, ktorý patrí k tej iste vydavateľskej skupine Petit Press ako denník SME.
Spory Január 2007
Mediálny analytik Andrej Školkay sa vyhrážal študentke Michaele Terenzani (Stankovej) súdom za jej kritický blog o jeho pedagogických a publikačných kvalitách. Spor sa skončil uverejnením Školkayovej reakcie na jej blogu. Odškodnenie 500 eur mu nezaplatila, súd sa nekonal. Január 2008
Primátor Martina Andrej Hrnčiar podal trestné oznámenie na muža s nickom Roberto pre ohováranie. Dôvodom bol príspevok na diskusnom fóre na internetovej stránke www.mojmartin.sk, v ktorom muž tvrdil, že primátor tuneluje úrad a zabezpečuje zmluvy pre priateľov bez výberového konania. Odhalený diskutér sa primátorovi ospravedlnil, a tým sa spor uzavrel. Marec 2010
S ročným podmienečným trestom skončila 19-ročná Michaela Galetová za to, že na serveri www.pokec.sk ohovárala inú ženu a pod nickom sexuologicka2 zverejnila aj jej fotografie. Trenčiansky súd ju odsúdil za ohováranie. Poľahčujúce okolnosti boli, že sa k trestnému činu priznala a oľutovala ho.
Jej spor so Školkayom bol prvý svojho druhu na Slovensku. Na krátky čas otvoril diskusiu, či by mali mať blogeri isté limity a kto vlastne za obsah ich textov zodpovedá.
Táto otázka je aktuálna aj teraz. Správcovi blog.sme.sk sa nedávno vyhrážal žalobou šéf cudzineckej polície z bratislavskej Petržalky Ľubomír Smetana.
Reagoval na blogera, ktorý sa neskôr ukázal ako falošný, a ktorý opisoval pochybné praktiky cudzineckej polície. Smetana tvrdí, že išlo o nepravdy.
Kto by mal v takomto prípade niesť zodpovednosť za text? „To je neriešená otázka," hovorí právnik Marek Benedik. Zákony o tom nehovoria. Laici by povedali, že zodpovednosť nesie autor textu. Právnici však hovoria, že to je mylná predstava.
Vinný je šíriteľ „Zásadne zodpovedá ten, kto závadnú informáciu šíri," hovorí Benedik. Pod prevádzkovateľom nemyslí toho, kto poskytuje technické služby, aby server fungoval, ale toho, kto poskytuje priestor na vyjadrovanie názorov, určuje rubriky a témy blogov.
Spolu s právnikom Petrom Kerecmanom však Benedik dodáva, že zodpovedný je aj autor blogu.
V prípadnom súdnom spore by prevádzkovateľovi zrejme nepomohlo, keby sa odvolal na pravidlá používania blogu. V prípade blog.sme.sk hovoria, že zodpovednosť za obsah nesú blogeri. Nesmú vystupovať pod falošnou identitou.
„Prevádzkovateľ diskusného fóra sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že vyhlási, že za obsah príspevkov nezodpovedá," tvrdí Kerecman. Podľa neho by ho zbaviť zodpovednosti mohol len zákon. Napríklad podľa tlačového zákona vydavateľ nezodpovedá za obsah inzercie.
Kádrujú len čiastočne Šéf projektu blog.sme.sk Karol Sudor hovorí, že prípad, ako s blogom o cudzineckej polícii je ojedinelý. Administrátori podľa neho zareagovali hneď, ako ich Smetana oslovil.
Údajného autora Ferdinanda Kysuckého vyzvali, aby potvrdil svoje údaje. Keď nezareagoval, správca odstránil nielen sporný článok, ale celý blog.
Rovnako ojedinelé sú podľa Sudora aj hrozby žalobami za texty na blogoch.
„Vyhrážky žalobou sú zriedkavé, možno dve ročne, a o tom, že by bola niekedy nejaká reálne podaná, neviem."
Sudor priznáva, že stopercentne odhaliť, či si bloger identitu nevymyslel, je nemožné. Pri registrácii sa administrátori snažia odhaliť prípadný podvod. Musia sa však spoľahnúť, že bloger vyplní formulár pravdivo.
Dokonalé overovanie identity by bolo možné len cez občiansky preukaz, čo by podľa Sudora bolo nepraktické.
Aj za urážku na Facebooku možno žalovať
Ani populárna sociálna sieť Facebook nemá neobmedzené hranice.
BRATISLAVA. Osočenia či nadávky na sociálnej sieti Facebook sú skôr výnimkou, ale ich autori by mali spozornieť. Aj za takto prejavený názor môžu čeliť žalobe.
Aj takzvané statusy, ktorými diskutujúci vyjadrujú svoje momentálne pocity a názory, sú žalovateľné.
„Určite je to možné, a to, čo žalobca musí preukázať, je rovnaké ako v prípade, ak by takéto vyjadrenie zverejnil žalovaný iným spôsobom," myslí si ústavný právnik, šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka z KDH, ktorý sám Facebook využíva.
Čo ak by žalovaný začal tvrdiť, že niekto jeho identitu na Facebooku zneužil? „Úspešnosť takejto obrany je otvorenou otázkou," hovorí Procházka.
Prinútiť Facebook, aby zverejnil súkromné informácie o užívateľovi, je skôr fikcia. „Takúto žiadosť by voči Facebooku vedel efektívne uplatniť iba americký súd," myslí si Procházka.
Žalobca má podľa neho síce obmedzené možnosti preukázať, že osočujúci status napísal práve žalovaný, ale na druhej strane by námietku „to som nebol ja" mohol využiť úplne každý aj v inej situácii ako pri elektronickej komunikácii.
S argumentmi „ten a ten účet alebo faktúru som nepodpísal" sa napríklad súdy stretávajú často a vyrovnávajú sa s nimi dosť efektívne. „Navyše s takouto vecou je spojená celá sieť incidenčných, nepriamych dôkazov," tvrdí Procházka.
Ak napríklad žalovaný potom, ako zistil, že niekto jeho konto použil, aby napísal osočujúci status, nijako nereagoval, bola by jeho obrana „prima facie" účelovou.
„Nepríjemne by ma prekvapilo, ak by sa ňou dal súd zmiasť," hovorí právnik. Je to však podľa neho vždy vec „konkrétnych skutkových premenných, ktoré sa nedajú dopredu paušalizovať".
V Česku súdili dvoch blogerov
BRATISLAVA. Český bloger Michal Matoušek nazval právnika Martina Ondrejáta „rasistickým rypákom" a „puncovaným blbcom". Za druhé spojenie sa mu musel ospravedlniť.
Pražská prekladateľka Kateřina Sidonová na blogu napísala, že Dan Šustr zo skupiny Tichá dohoda sa pýšil prsteňom, ktorý má „po Žiďákách", ktorí za vojny „vyfičali komínom".
Vyšší súd rozhodol, že sa musí ospravedlniť, lebo sa jej tvrdenie nepodarilo dostatočne preukázať.
