BRATISLAVA. Podľa nej by bola zdravotnícka starostlivosť aj v inej členskej krajine hradená poisťovňou z členskej krajiny, odkiaľ pacient pochádza, ale len v domácej výške tohto výkonu.
Legislatíva umožní napríklad žiadať v inej členskej krajine o operačný zákrok, pokiaľ je čakacia doba v krajine pacienta neúnosná. Pacient si však za drahší zákrok bude musieť priplatiť, podľa smernice je poisťovňa povinná zaplatiť zaň len vo výške, ktorá je účtovaná za ňu doma.
Členský štát a jeho zodpovedný orgán môže využiť aj výnimku a odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti z niekoľkých dôvodov. Nemusí tak urobiť vtedy, ak by bolo ohrozené verejné zdravie, normálne fungovanie zdravotníckeho systému, ak sa obáva, že by uskutočnením úkonu bola ohrozená bezpečnosť pacienta alebo ak pacientovi podobnú službu poskytnú v primeranom čase aj v jeho vlasti.
Dôležitým bodom smernice je aj to, že pod ňu nespadá žiadosť o transplantáciu orgánov v inej krajine ani dlhodobé zdravotnícke služby poskytované aj v domovine.
Všetky členské štáty musia ustanoviť vlastný orgán aj s pobočkami, ktorý bude zodpovedný za starostlivosť o "cudzích" pacientov a poskytne im informácie o možnostiach.
Smernica už prešla Európskym parlamentom, to znamená, že odo dňa jej publikácie vo Vestníku EÚ budú mať členské krajiny 30 mesiacov, aby ju zahrnuli do svojej legislatívy.
