BRATISLAVA. Hoci sú železnice ekologickejšie a oficiálne by mali byť aj protežované, v praxi doprave autom nestíhajú.
„Len okolo šesť percent osobnej dopravy zabezpečuje železnica a zhruba 13 percent autobusová verejná doprava,“ povedal Ľubomír Palčák, riaditeľ výskumného ústavu dopravného. Štyri pätiny osobnej dopravy patria autám.
Štát chce dosiahnuť aspoň to, aby tam, kde vedie železnica, neviedol zároveň aj dotovaný autobus. Prímestské autobusy však manažujú župy.
Problém je, ako sa s nimi dohodnúť. Aj analýza fungovania železníc hovorí, že župy umiestňujú autobusy podľa toho, ako je to pre ne výhodné a nehľadia na to, že po tej istej trase už chodí vlak.
Ak totiž župy uvažujú prísne podľa finančných kritérií, vychádza im takmer vždy lacnejšie poslať po ľudí autobus ako vlak.
A nie je to len preto, že premávka osobného vlaku začína byť efektívna až v momente, keď za rušňom sú aspoň štyri vozne.
Hlavný rozdiel je v tom, že do ceny cestnej dopravy sa napríklad nezapočítava, že doprava vlakom neprodukuje toľko splodín a hluku.
Bez investícií
Ak by podľa vládnej analýzy motoristi platili všetky náklady na dopravu autom, rozhodovali by sa inak.
„V prípade individuálnej automobilovej dopravy by zvýšenie nákladov bolo ekvivalentné vzrastu spotreby priemerného osobného automobilu o štyri litre benzínu na 100 kilometrov,“ píše sa v materiáli ministerstva dopravy.
Štát nateraz žiadne extra investície do železníc nechystá, hlavný cieľ vlády je dostavať aspoň základnú kostru diaľničnej siete.
Ministerstvo dopravy len sľubuje, že zmení zákony tak, aby sa na tej istej trase nedotoval aj vlak, aj autobus. A aby boli automaticky uprednostňované koľaje.
Plánom je aspoň vyhľadávať trasy, po ktorých sa chodí hromadne za prácou či do školy. Tam by sa mala železnica posilňovať a konkurenčné autobusy ustupovať. Naopak, tam, kde by vlak zostal poloprázdny, zostane ľuďom autobus.
