BRATISLAVA. Vo svojom vystúpení na programovej konferencii Slovenskej asociácie malých podnikov to uviedol minister financií Ivan Mikloš. Druhou možnosťou, s ktorou prichádza samotný rezort financií, je podľa Mikloša zavedenie daňového bonusu pre tých živnostníkov, ktorí platia odvody z vyššieho ako minimálneho vymeriavacieho základu.
Predseda SaS Richard Sulík sa vo svojom vystúpení prihovoril za to, aby si mohol živnostník zo svojho príjmu „dovoliť odpísať všetko“ až do výšky 100 percent. Dúfa, že takýto návrh koalícia schváli. Tým by sa podľa neho mohol odlíšiť "pro forma“ živnostník od riadneho živnostníka. Ako príklad pro forma živnostníka uviedol zvárača, ktorý pri svojej práci využíva pracovné nástroje vo vlastníctve firmy, ktorej ponúka svoju prácu. "Pro forma živnostník neinvestuje,“ upozornil Sulík.
Ako pokračoval minister financií Ivan Mikloš, zámerom zmien v odvodoch je nezvyšovať zaťaženie tých, ktorí platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu a motivovať živnostníkov, aby platili odvody a dane zo svojich reálnych príjmov. Upozornil na to, že zamestnanec v súčasnosti platí oveľa vyššie odvody ako živnostník, čo považuje za nespravodlivé a deformujúce systém. „Taká zmena, že sa to nikoho nedotkne a prinesie zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, možná nie je,“ zdôraznil Mikloš. Prioritou nad všetkými prioritami podľa Mikloša musí byť ozdravenie verejných financií.
Pre motiváciu platiť nižšie odvody podľa Mikloša zamestnanci masívne prechádzajú od trvalých pracovných pomerov na samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prácu na dohody. V roku 2009 podľa Mikloša platilo takmer 78 percent samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) odvody z minimálneho vymeriavacieho základu a len zvyšný počet SZČO z vyššieho ako minimálneho základu.
Súbeh odstupného a výpovednej lehoty sa má skončiť
Nárok zamestnanca na súbežné uplatnenie odstupného a výpovednej lehoty by sa mal skončiť. Vo svojom vystúpení na programovej konferencii Slovenskej asociácie malých podnikov to uviedol minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. "Ak zamestnanec dostane výpoveď, bude mať právo na uplatnenie výpovednej lehoty," skonštatoval. Dĺžka výpovednej lehoty by pritom podľa navrhovanej novely Zákonníka práce mala závisieť od dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa.
Pri pracovných pomeroch, ktoré trvali do jedného roka, by sa podľa ministra mala výpovedná lehota skrátiť z minimálnych dvoch mesiacov na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov.
Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov. V súčasnosti majú všetci zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali najmenej päť rokov, nárok na aspoň trojmesačnú výpovednú lehotu.
Zamestnávateľ bude môcť podľa Mihála zvážiť, či namiesto výpovednej lehoty neposkytne zamestnancovi náhradu príjmu. Ako príklad uviedol zamestnanca, ktorý má nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu. Takémuto zamestnancovi môže zamestnávateľ v prípade nedostatku práce ponúknuť len mesačnú výpovednú lehotu a za dva mesiace mu vyplatí náhradu príjmu vo forme priemerného zárobku.
Ak sa podľa ministra Mihála zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na ukončení pracovného pomeru, bude mať zamestnanec nárok na odstupné. Odstupné by pritom malo byť jednomesačné až päťmesačné, pričom jeho výška by mala rovnako ako v prípade výpovednej lehoty závisieť od dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa.
