BRATISLAVA. Koaliční partneri by dnes mali vybrať jednu z dvoch alternatív, ako sa zmení daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov. Buď budú platiť sociálny odvod vo výške 16 percent a zavedie sa daňový bonus, ktorý im zníži daň, alebo bude odvod 13 percent, no bez bonusu.
Obe alternatívy znamenajú, že viacerí živnostníci zaplatia štátu na daniach a odvodoch viac ako doteraz. Niektorí živnostníci preto začnú preratúvať, či sa im podnikať na živnosť ešte oplatí.
Preklopiť do eseročky
Živnostníci, ktorých náplň práce zodpovedá tomu, čo by mohli robiť aj ako zamestnanci, sa po znížení čistých príjmov môžu pokúsiť o návrat do zamestnaneckého pomeru, no zažiadajú si o viac peňazí.
„Podniky však budú hľadať spôsoby, ako si nezvýšiť náklady, a preto živnostník ten kontrakt jednoducho nedostane. Rozdelí sa to buď medzi interných zamestnancov, alebo bude spolupracujúcich živnostníkov menej," predpokladá Ľuboš Sirota z Trenkwalder.
Poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ) nepredpokladá masový návrat živnostníkov medzi zamestnancov. „Ide o to, aby sa prechod zamestnancov na živnosť zastavil," vysvetľuje zmysel zmien.
Počet pracovných inzerátov, cez ktoré firmy hľadajú živnostníkov, neubúda. Podiel pracovných ponúk na živnosť zverejnených cez portál Profesia.sk tvoril pred koncom roka 2008 približne 6 až 7-percentný podiel. Vlani práca na živnosť predstavovala na tomto portáli 12 percent ponúk.
Najviac pribudlo pracovných ponúk na živnosť v strojárstve, doprave, špedícii, logistike a v automobilovom priemysle. „Vo februári 2011 bol počet pracovných ponúk na živnosť vyšší ako v období pred začatím hospodárskej krízy na konci roku 2008," povedala výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.
Časť živnostníkov môže začať zvažovať založenie eseročky. „Budem konateľom a dám si základný plat. Zisk by som mohol nechať vo firme neprerozdelený a narábať s ním podľa potreby. A neplatil by som obrovské zdravotné a sociálne odvody ako dnes," uvažuje jeden zo živnostníkov v oblasti IT, ktorý dáva prácu niekoľkým ľuďom.
Na otázku, prečo tak neuvažoval od začiatku, povedal, že síce so zakladaním spoločnosti problém nie je, no na rozdiel od živnosti je pri eseročke kopa administratívy.
„Nezaobídete sa bez účtovníčky. Legislatíva je obtiažna a je tam množstvo vecí, ktoré treba sledovať. Človek, ktorý chce riadiť firmu, ľudí a mať aj zákazky, to všetko sám nezvládne."
Časť živnostníkov, ktorým sa zhoršia podmienky, môže skončiť na úrade práce. „Nie je veľmi pravdepodobné, že by sa práve oni dokázali zamestnať pri súčasnej miere nezamestnanosti," hovorí Sirota.
Viac čiernych príjmov
Tí, ktorí zostanú na živnosti, sa vyššie náklady pokúsia kompenzovať zvýšením cien. „Oni sa určite budú snažiť zvýšiť ceny, otázne je, čo na to povie ich klientela," hovorí Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Alebo si výpadok príjmov začnú kompenzovať čiernym príjmom. „Samozrejme, že časť živnostníkov nebude preferovať zdaňované príjmy," súhlasí Ďurana. Analýza, do akej miery je to tak už dnes, chýba.
Beblavý si myslí, že ak by prešiel návrh Ľuda Ódora, poradcu ministra financií, ktorý počítal so zrušením zdravotných odvodov, živnostníci by boli ekonomicky menej motivovaní mať čierne príjmy ako po zmenách aktuálneho návrhu. „Ak by klesli aj odvody, takéto motivácie by boli slabšie," povedal Beblavý.
