TOKIO. Škody sa však neobmedzia len na ostrovnú krajinu.
Mnohé japonské firmy bojujú s dôsledkami ďalších pomerne silných otrasov. Infraštruktúra najmä v postihnutej oblasti je zničená. Mestá a obce v nej sú odrezané od sveta.
Zasiahnutá oblasť mala podiel na japonskom hospodárskom produkte len 2,5 %. Oblasť Tokia, ktorá utrpela zatiaľ len malé škody, sa na ňom podieľa 18 %. Všetko by sa však mohlo radikálne zhoršiť, ak by reaktory vybuchli a rádioaktívny mrak by zasiahol hlavné mesto a jeho okolie.
Banka Credit Suisse odhaduje priame hospodárske škody na 130 miliárd eur. Analytici japonskej banky Nomura dospeli k záveru, že Japonsko bude potrebovať šesť mesiacov, aby sa spamätalo z nešťastia a začalo sa z neho zotavovať. Údaje však nezohľadňujú prípadné výbuchy jadrových blokov.
Najväčšie obavy vyvoláva stav a budúcnosť japonského finančného systému.
Ekonómovia predpokladajú, že svetová ekonomika dôsledky zemetrasenia zvládne. Dominoefekt, aký sa objavil po krachu americkej veľkobanky Lehman Brothers, vylučujú.
Ústav nemeckého hospodárstva (IW) tvrdí, že vplyv poklesu japonského hrubého domáceho produktu na globálnu ekonomiku bude mierny. Obnova zničeného územia vyvolá obrovské investície a povedie k silnému rastu konjunktúry. Výpadky japonských firiem nahradia kapacity koncernov v iných častiach sveta.
Hlavný ekonóm nemeckej Postbank Marco Bargel uviedol, že aj keby došlo k evakuácii obyvateľov Tokia a jeho okolia, svetová kríza nie je reálna. "Nevidím nijaké nebezpečenstvo, že by sa globálna ekonomika vrátila do krízy", konštatoval.
Japonsko je silno prepojené s ázijskými ekonomikami. V tom priestore budú krátkodobé straty, ale v 2. polroku by sa mali neutralizovať. Previazanie nemeckej a americkej ekonomiky s japonskou je pomerne slabé. Asi 54 % japonského exportu totiž smeruje na ázijský kontinent. Z neho dostáva 45 % z celkového dovozu, ktorý tvoria najmä suroviny a polotovary. Čína má na japonskom vývoze podiel 19 % a dovoze dokonca 22 %.
Ak sa však viaceré krajiny rozhodnú zastaviť výstavbu jadrových elektrární, potom podľa kielskeho Ústavu svetového hospodárstva dôjde k prudkému rastu ceny ropy. Až tým by sa začala dramatizovať situácia vo svetovej ekonomike. Šéf ústavu Dennis Snower tento názor vyslovil v rozhovore pre agentúru Reuters.
Informovali o tom nemecký denník Financial Times Deutschland a agentúra Reuters.
