BRATISLAVA. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) už avizoval, že vláda zavedie od januára 2012 bankovú daň bez ohľadu na to, ako sa vyvinú rokovania v Bruseli. Ministerstvo však zatiaľ nechce vyčísliť, koľko by tým štát mohol získať.
Mikloš už skôr povedal, že sadzba dane sa bude pohybovať na podobnej úrovni, ako je špeciálny odvod pre banky vo Švédsku, Nemecku či vo Veľkej Británii.
Platiť by sa mala z hodnoty nechránených vkladov a cenných papierov, ktoré banky vydali.
Ak by sa zobrala švédska sadzba 0,036 percenta, naše banky by podľa prepočtov Slovenskej bankovej asociácie odviedli štátu asi 10 miliónov eur ročne.
Je to počítané z údajov bánk k 30. septembru 2010. Keďže sa počíta s nárastom bilancie bánk, príjem pre štát by mohol byť ešte vyšší.
Príjem pre rozpočet Banková daň je len jedným z príjmov, ktorým si chce štát pomáhať v rozpočte tak, že viac vyberie od firiem.
Koľko by mohol štát získať Banková daň minimálne 10 mil. eur (v roku 2012) Predĺženie licencie pre operátorov min. 20 mil. eur (jedna licencia) Zdanenie zisku z predaja emisných kvót 9,4 až 75 mil. eur (s podobnou sumou sa ráta aj v budúcom roku) Zdroj: MF SR, odhad SBA
Vláda koncom minulého roku presadila zdanenie zisku z predaja nepoužitých emisných povoleniek alebo z ich držby sadzbou 80 percent.
Nová emisná daň má v tomto roku priniesť minimálne od 9,4 milióna do 75 miliónov eur. Má to byť súčasťou rozpočtovej rezervy.
Príjmy rozpočtu podľa všetkého dodatočne vylepšia aj mobilní operátori. Slovak Telecom a Orange majú platnú licenciu už len do konca augusta. Poslanci OKS predložili do Národnej rady návrh, aby sa predĺženie licencií spoplatnilo.
„Aj toto je jeden zo zdrojov, ktorým by sa mohlo napríklad vykryť znižovanie odvodov," hovorí poslanec Peter Zajac z OKS.
Bývalý šéf Telekomunikačného úradu Branislav Máčaj odhadol, že cena za predĺženie licencie by mala byť aspoň 20 miliónov eur. Dve licencie prinesú asi toľko, čo chce štát vybrať v budúcom roku viac od živnostníkov.
Máčaj nepredpokladá, že by nový poplatok preniesli operátori do vyšších cien. „Ide o jednorazovú investíciu na 15 rokov, ktorej návratnosť sa pohybuje na úrovni jedného mesiaca," povedal.
Výhrady k zdaneniu bánk Kým so zavedením emisnej dane ekonómovia problém nemajú, bankovej dani naklonení nie sú.
Analytička Next Finance Markéta Šichtařova hovorí o nešváre zaplniť dieru vo verejných financiách zdanením sektorov, ktoré sa po kríze ako prvé dostali do zisku.
Bankovú daň už zaviedlo sedem európskych krajín vrátane Maďarska, uvažuje o nej aj Poľsko. Česká republika si presadila výnimku a bankovú daň v prípade dohody v Bruseli nemusí zaviesť.
„Problém je v tom, že banková daň vlastne vedie k oslabeniu sily bankového sektora, banky majú menej ziskov, a teda menej zdravé bilancie," hovorí Šichtařová.
Analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš pripomína, že problém verejných financií je na strane výdavkov. Tie v posledných rokoch rástli ignorujúc ekonomickú situáciu.
Výpadok príjmov počas hospodárskej recesie by mal štát podľa českého ekonóma Pavla Kohouta pokryť dlhom, ktorý po príchode oživenia splatí z prebytkov štátneho rozpočtu.
„To je Keynesova teória, nič lepšie dosiaľ nikto nevymyslel," hovorí.
Mikloš Smeru ústa nezapchá, myslí si Ivan Štulajter.
