BRATISLAVA. Deficit slovenských verejných financií by mal klesnúť pod maastrichtské kritérium troch percent hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013.
Najväčšia časť konsolidácie verejných financií by sa tak mala uskutočniť v tomto roku, počas ktorého by deficit mal klesnúť z minuloročných takmer 8 % HDP na 4,9 %. V budúcom roku by sa mal podľa očakávaní vlády znížiť na 3,8 % a v roku 2013 na 2,9 % HDP.
"V období po roku 2013 je cieľom pokračovať v konsolidácii tak, aby došlo k postupnému poklesu podielu hrubého dlhu verejnej správy na HDP a aby sa v strednodobom horizonte dosiahol vyrovnaný rozpočet. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je nevyhnutné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá predstavuje základný cieľ fiškálnej politiky Slovenska," uvádza rezort financií v aktuálnom národnom programe reforiem.
Slovenské verejné financie by sa pritom už onedlho mali riadiť aj novými prísnejšími pravidlami. Ministerstvo financií si totiž stanovilo ako jednu z priorít reformu zameranú na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti.
"Výrazné posilnenie fiškálneho rámca môže zvýšiť kredibilitu Slovenska na medzinárodných finančných trhoch a dopomôcť tak k hladšej konsolidácii verejných financií," očakáva ministerstvo.
Reforma fiškálnych inštitúcií pritom obsahuje šesť základných oblastí. Rezort financií chce klásť väčší dôraz na čisté bohatstvo štátu, rovnako chce zaviesť horný limit pre hrubý verejný dlh či agregátne nominálne výdavkové limity.
Zmeny by sa mali týkať aj pravidiel hospodárenia samosprávy či celkovej transparentnosti verejných financií, na ktorú by mala dozerať nezávislá fiškálna rada.
Čisté bohatstvo Slovenska chce podľa nových pravidiel ministerstvo financií sledovať ako rozdiel medzi celkovými aktívami a pasívami štátu. "Čisté bohatstvo bude na jednej strane slúžiť ako benchmark pre transparentnosť a na strane druhej ako štartovací bod pre výpočet výdavkových limitov," spresňuje rezort financií.
Okrem iného majú k skvalitneniu riadenia financií štátu prispieť aj dve fiškálne pravidlá, a to výdavkové limity a dlhová brzda. Základným operatívnym cieľom sa tak stanú záväzné výdavkové limity na trojročnej báze. Vláda bude podľa ministerstva financií vždy nútená rozhodovať o tom, ako rozdelí vopred definovaný objem zdrojov medzi rôzne priority.
"Okrem výdavkových stropov sa stanoví aj maximálna prípustná výška miery zadlženia. Ak sa dlh priblíži k tejto hranici, postupne nastúpia automatické politické sankcie od jemných po hrubšie, pričom ale vláda bude mať stále možnosť obhájiť svoj postoj," uvádza ministerstvo.
Za nezávislé zhodnotenie stavu verejných financií a jednoduchú komunikáciu zložitých výpočtov smerom k verejnosti by mala zodpovedať nová nezávislá fiškálna rada. Tá by mala disponovať veľkým množstvom informácií, ktoré bude "stráviteľne servírovať verejnosti a podporovať tým transparentnosť výkonu fiškálnej politiky".
Zvyšovanie transparentnosti verejných financií by pritom malo napomôcť aj konsolidácii verejných financií. "Zákonom bude podrobne určené, ktoré informácie bude musieť verejnosť v rozpočte verejnej správy a v štátnom záverečnom účte vždy dostávať. To isté bude platiť aj o informáciách o plnení rozpočtu v priebehu roku a zverejňovaní makroekonomických a daňových prognóz," spresňuje ministerstvo financií.
Všetky pripravované zmeny majú smerovať k vytvoreniu systému, ktorý bude penalizovať nezodpovedné konanie, a to cez lepšiu informovanosť verejnosti o možných skrytých deficitoch a dlhoch, či cez vopred dohodnuté politické sankcie, ak sa zadlženosť krajiny priblíži alebo prekročí kritickú hodnotu.
Národný program reforiem SR 2011 obsahuje opatrenia, ktoré chce vláda realizovať počas volebného obdobia do polovice roku 2014. "Prináša súbor opatrení nevyhnutných pre posilnenie oživenia hospodárstva z krátkodobého hľadiska, rastu kvality života v strednodobom horizonte, ako aj z hľadiska postupného plnenia cieľov stanovených v stratégií Európa 2020," spresňuje obsah dokumentu ministerstvo financií.
