BRATISLAVA. Vo svojom vyhlásení pre TASR to uvádza Únia miest a Slovenska (ÚMS).
"Vďaka vytrvalému úsiliu ÚMS sa z pôvodného počtu 11 vyčlenených teplárenských zariadení postupne previedlo 5 teplární na dotknuté mestá. Prevod zostávajúcich 6 teplárenských zariadení na území Bratislavy, Trnavy, v Košiciach, Žiline, Martine a vo Zvolene sa mal uskutočniť v júli 2006. Vzhľadom na demisiu druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa prevod neuskutočnil," priblížil generálny sekretár ÚMS Marián Minarovič.
Jeden z dôvodov Fondu národného majetku (FNM) a rezortu financií, prečo by mestá nemali mať podiel v teplárňach je to, že by to skomplikovalo celý proces privatizácie a tiež deformovalo konkurenčný trh. "Navyše, keď sa predáva menšia ako 100-% hodnota firmy, tak aj zrážka z ceny je oveľa väčšia, ako podiel, ktorý sa nepredáva," vysvetlil po stredajšom (23.3.) rokovaní vlády minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).
Podľa ÚMS však tento postup absolútne ignoruje miestny charakter teplárenských zariadení a ich prepojenie na rozvodové siete vo vlastníctve miest. "Aj preto neobstoja uvádzané argumenty o konkurenčnom prostredí, resp. o znižovaní kúpnej ceny akcií a najmä argument o možnosti konfliktov z titulu rôznych záujmov akcionárov," zdôraznil Minarovič.
Problémom je podľa FNM a rezortu financií aj to, že teplárenské spoločnosti v súčasnosti potrebujú nutnú investíciu vo výške asi 760 miliónov eur. Mestá by tak stáli pred problémom nájsť finančné zdroje.
"Neobstoja ani argumenty o neschopnosti dotknutých miest podieľať sa na revitalizácii a modernizácii uvedených teplární. Naopak, v prípade prevodu minimálne 49 % akcií sa budú môcť zapojiť do celoeurópskeho programu "Dohovor primátorov" a získať podporu z európskych zdrojov. Prirodzene s podmienkou, že sa uskutoční výrazná ekologizácia prevádzky teplární," uzavrel Minarovič.
