BRATISLAVA. Pre TASR to dnes uviedol riaditeľ kancelárie predsedníčky výkonného výboru FNM Miloslav Homola.
"Hlavnými dôvodmi sú rozhodnutia teplárenských spoločností motivované krátkodobými cieľmi. V energetickom sektore, ktorý je založený na dlhodobých plánoch rozvoja, je to mimoriadne kontraproduktívne," konštatoval.
Homola reagoval na výzvu Únie miest Slovenska (ÚMS), ktorá požadovala, aby pri privatizácii šiestich štátnych teplární minimálne 49-percentný podiel v spoločnostiach skončil v rukách miest, ako tomu bolo v pôvodnom zámere druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS).
Podľa ÚMS navrhovaný postup privatizácie ignoruje miestny charakter teplárenských zariadení a ich prepojenie na rozvodové siete vo vlastníctve miest. "Podľa analýzy FNM mestá a obce vstupujú len minimálnym spôsobom do trhu s teplom. Všade dominuje privátny sektor a priame dodávky zo samotných teplární, výnimkou sú iba Košice a Trnava," uviedol Homola s tým, že aj v Košiciach už existuje tlak zo strany občanov cez spoločenstvo bytov na priame pripojenie na tepláreň. "V prípade Trnavy si treba uvedomiť, že tepláreň je tu len medzidistribútor a čiastočný medziohrievač tepla z Jaslovských Bohuníc, teda teplo nevyrábajú, ale len ďalej dodávajú," upozornil.
Z analýzy FNM tiež vyplynulo, že teplárenské spoločnosti s majetkovou účasťou fondu nie sú ziskové zo svojej hlavnej činnosti, teda z výroby a distribúcie tepla. "Zisky teplárenských spoločností pochádzajú z výnosov súvisiacich najmä z predaja majetku a voľných emisných jednotiek," podčiarkol Homola.
Fond zároveň odmietol námietky predstaviteľov miest, že by sa práve mestá mali prostredníctvom financií z európskych zdrojov podieľať na revitalizácii a modernizácii teplární. "Využitie eurofondov, napríklad na ekologizáciu prevádzky teplární, nie je podmienené výlučne vlastníctvom miest. Aj súkromné teplárne majú právo na takého zdroje z EÚ," komentoval výhrady ÚMS Homola.
Vládny kabinet v stredu (23.3.) vzal na vedomie materiál, ktorý vypracoval FNM spoločne s ministerstvom hospodárstva a rezortom financií. Okrem iného sa v ňom konštatovalo, že najvýhodnejšou alternatívou privatizácie šiestich teplárenských spoločností vo vlastníctve štátu je predaj 100-percentného podielu v nich formou verejnej súťaže s medzinárodnou účasťou.
