Bratislava 24. júna (TASR) - V prípade, že vláda bezodkladne nedorieši finančnú situáciu Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR, hrozí znefunkčnenie tejto zložky s dopadom na plnenie úloh v oblasti obrany a núdzových zásob ropy. V materiáli predloženom vládnemu kabinetu to uvádza predseda správy rezerv Stanislav Rajec.
Požiadavka na finančné zabezpečenie úloh v oblasti rezerv ropy a ropných výrobkov navýšením výdavkov o 494 miliónov korún však nie je na programe tohtotýždňovej schôdze vlády. Úrad vlády ju zverejnil na svojej internetovej stránke medzi nezaradenými materiálmi.
Aktuálny stav núdzových zásob týchto energetických komodít predstavuje 39 dní spotreby, pričom predpísaný cieľ do konca roka je 40-dňová spotreba (a do konca roku 2003: 47 dní). SŠHR však pripomína, že po odčerpaní časti zásob z dôvodu technologickej obmeny poklesne v tomto roku ich celkový objem asi o päť- až desaťdňové množstvo. To bude treba opäť doplniť nákupom, na ktorý nie sú v rozpočte vyčlenené nijaké prostriedky. (Materiál pritom neuvádza predpokladanú sumu za odpredaj starých zásob.)
Konečný cieľ vyžadovaný Európskou úniou i OECD (Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) predstavujú 90-dňové zásoby ropy a ropných výrobkov v roku 2008. Zaostávanie v postupnom dopĺňaní ropných zásob na dohodnuté objemy môže mať podľa S. Rajca "negatívne dôsledky z pohľadu integračných snáh a medzinárodného postavenia Slovenskej republiky".
V tohtoročnom štátnom rozpočte je na výdavky SŠHR vyčlenených 74 miliónov Sk (presne 74,438 milióna), čo predstavuje necelých 45 % potreby z hľadiska bežných výdavkov, resp. iba 13 % celkových výdavkov (t.j. bežných + kapitálových) pre oblasť zásob ropy a ropných výrobkov.
Na kapitálové výdavky spojené nielen s nákupom ropy a produktov, ale aj s nevyhnutnou rekonštrukciou zásobníkov, nevyčlenila pritom vláda ani korunu, podľa SŠHR v tomto smere potreba predstavuje 402 miliónov Sk. Z toho za 55 miliónov by sa malo technické vybavenie skladovacích kapacít upraviť na nový štandard vyžadovaný zákonom o spotrebnej dani z minerálnych olejov z roku 2001. (V prípade nerealizovania týchto úprav do 30. septembra 2002 nebude možné zásobníky vyňať z režimu s okamžitou platbou spotrebnej dane. To by v prípade ich naplnenia na 90-dňovú úroveň znamenalo nutnosť platiť daň v objeme asi troch miliárd Sk - a teda finančný kolaps správy hmotných rezerv.)
Ďalších päť miliónov korún je potrebných na prispôsobenie nádrží iným predpisom a technickým štandardom. Na nákup "hmoty" s objemom 25 000 ton uvažuje SŠHR s 342 miliónmi Sk (ktoré nemá).
V oblasti bežných výdavkov je dovedna plánovaných 166,5 milióna Sk, z toho 136 miliónov na skladovacie poplatky. Zvyšok tvoria náklady na ochranu objektov a vykonávanie analýz.
* jf zll
