SME
Utorok, 31. január, 2023 | Meniny má Emil

Naša Coca-­Cola je trochu iná ako česká a nemecká

Asociácia spotrebiteľov vidí za odlišným zložením Coca­-Coly aj snahu dosiahnuť nižšiu cenu. Koncern sa odvoláva na výrobné možnosti u nás.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ- TASR)



BRATISLAVA. Fanúšikovia, ktorí pricestujú z Nemecka či Česka povzbudzovať svojich hokejistov na svetový šampionát, môžu počas pobytu na Slovensku piť inú Coca­Colu, než na akú sú zvyknutí. Svetoznámy nápoj, ktorý sa vyrába u nás, má totiž trochu iné zloženie ako nápoj z Česka či Nemecka.

Izoglukóza a sacharóza

Izoglukóza

  • vyrába sa z geneticky neupravovanej kukurice,
  • je to tekutá zmes hroznového cukru ­ glukózy a ovocného cukru ­ fruktózy v pomere 45/55.

Sacharóza

  • vyrába sa z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny,
  • je to kryštalická látka sladkej chuti,
  • v roztoku sa rozloží na glukózu a fruktózu,
  • v pomere 50/50.
Zdroj: Potravinárska komora,
Coca-Cola

Potvrdil to porovnávací test, ktorý urobila Asociácia spotrebiteľov Slovenska na nápojoch z ôsmich štátov Európskej únie. Ich zloženie skúmal Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave.

Nákup potravín a testovanie financovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Podľa Petra Zsapku zo zastúpenia vyšlo do 5000 eur.

Izoglukóza nie je všade

Coca­Cola vyrábaná v štyroch krajinách vrátane Slovenska obsahovala izoglukózu. V nápoji tej istej značky z ďalších štyroch krajín izoglukóza nebola.

Odborný garant testovania Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy tvrdí, že väčšina spotrebiteľov nemusí rozdiel medzi izoglukózou a sacharózou v nápoji spoznať.

Konzument, ktorý reaguje citlivejšie na niektoré druhy cukrov, však rozdiel zaregistrovať môže. Ak je presné zloženie nápoja uvedené na obale, a test ukázal, že v prípade Coca­Coly je, výrobca neporušil zákon.

Podľa predsedu Asociácie spotrebiteľov Slovenska Miloša Lauka však turista, ktorý pricestuje k nám z Ameriky či inej krajiny, bude sotva na etikete v slovenčine lúštiť, čo všetko nápoj obsahuje.

„Očakáva, že u nás kupuje ten istý značkový nápoj, ktorý pozná. Nepredpokladá, že by v ňom mohol byť iný obsah,“ dodal.

Produkt z nášho závodu

Za pridávaním izoglukózy do Coca­Coly pre náš, bulharský či rumunský trh vidí asociácia spotrebiteľov snahu dosiahnuť čo najnižšiu cenu pre spotrebiteľa. Ak totiž kilogram cukru vyjde na 80 centov až euro, cena kilogramu izoglukózy je polovičná.

Z porovnania cien Coca­ Coly v niekoľkých krajinách vyplynulo, že nižšie boli v štátoch, z ktorých pochádza práve nápoj s izoglukózou.

Zdeněk Vilímek z Coca­ Coly pre SME povedal, že dôvod, prečo sa na Slovensku používa izoglukóza, je technologický: „Náš závod v Lúke pri Piešťanoch je vybavený na výrobu nápoja z tekutého fruktózovo­glukózového sirupu. Nemôže spracovať kryštálový cukor.“ Dodal však, že receptúra sirupu Coca­Coly je rovnaká na celom svete.

Výrobcovia však izoglukózu preferujú aj pre jednoduchšiu manipuláciu. „Používaním tekutej izoglukózy sa pri výrobe nápojov nemusí použiť jeden technologický stupeň výroby. Tým je rozpúšťanie cukru,“ vraví riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

To, aké suroviny sa použijú pri výrobe nápojov, závisí aj od možností štátov. V Nemecku má podľa Halgašovej cukrovarnícky priemysel silnú pozíciu a pri výrobe sa používa prevažne sacharóza. V USA sa aj pri výrobe nápojov, vrátane obľúbenej Coca­Coly nepoužíva sacharóza, ale izoglukóza.

„Na Slovensku bol vybudovaný závod na výrobu izoglukózy v Bolerázi. Bola by škoda nevyužívať tento produkt, ktorý má technologické výhody a vlastnosti porovnateľné so sacharózou,“ tvrdí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

Pre zväčšenie kliknite na obrázok.

Milka je všade rovnaká, ale obalom sa odlišuje

Test ukázal, že v obaloch zo všetkých vybraných krajín únie bola tá istá čokoládová hmota.


BRATISLAVA. Tú istú čokoládu Milka Alpine Milk si mohli začiatkom roka kúpiť spotrebitelia v Poľsku o 37 centov lacnejšie ako v Rakúsku. Na Slovensku sa dala kúpiť lacnejšie než v Česku a Nemecku, no drahšie než v Bulharsku, Rumunsku alebo Poľsku.

Aj v prípade Milky kupovanej v rakúskom supermarkete za 1,09 eura, aj v prípade Milky kupovanej v supermarkete v Krakove v prepočte za 72 centov pritom spotrebiteľ dostal čokoládu tej istej kvality.

Test Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave totiž potvrdil takmer rovnaké laboratórne výsledky všetkých testovaných čokolád. V žiadnej z nich sa nenašiel pridaný náhradný tuk.

Obalom sa však čokolády pre dve krajiny od ostatných odlišovali. Na obale čokolády pre rakúsky a nemecký trh je totiž garancia 100-­percentného použitia alpského mlieka.

Čokolády určené pre nové trhy únie túto garanciu na obale nemajú, hoci majú podľa výsledkov testov to isté zloženie. Namiesto nej je na obale naznačené, ako sa má čokoláda otvárať

Denisa Čimová
Obal korenia mätie, obsah nie je rovnaký
Na bulharský trh smeruje korenie horšej kvality než na iné trhy únie.
BRATISLAVA. Vrecúška s korením pre rôzne európske krajiny od jedného nadnárodného koncernu sú rôznej kvality. Potvrdilo to testovanie niekoľkých druhov korenia, ktoré v jednom závode balí pre viac štátov únie spoločnosť Kotányi.
Najhoršie z testov vyšlo korenie určené do bulharských predajní. Podľa Miloša Lauka z Asociácie spotrebiteľov Slovenska malo toto čierne korenie príliš veľa rozdrvených a poškodených zŕn v porovnaní s rovnakým korením baleným pre iné štáty. Vlhkejšie než odporúča norma však bolo aj čierne korenie pre maďarský, slovenský a rakúsky trh.
Ani sladká červená paprika nebola pre rôzne trhy rovnakej kvality. Najviac prírodného farbiva, ktoré sa pre estetický vzhľad jedál cení, malo balenie pre Rakúsko. Naopak, najmenej farbiva, dokonca až na hranici normy, malo balenie pre bulharský trh.

Hoci Kotányi balí korenie do rovnakých obalov, ktoré sa odlišujú len textom v rôznych jazykoch, nie každé balenie vydrží domácnosti rovnako dlho. Test ukázal, že balenie korenia pre rakúsky trh má 24 gramov, pre český a slovenský trh 20 gramov a pre Bulharsko, Poľsko či Rumunsko len 17 gramov.

Veľké rozdiely sú aj v cene za balenie a prepočte ceny za kilogram korenia. Zatiaľ čo v Poľsku vyšlo balenie čierneho korenia začiatkom roka na 43 centov, na Slovensku na 56 centov a v Rakúsku 1,79 eura. Kilogram korenia vyšiel v Poľsku na 25,29 eura, v Rakúsku až na 74,58 eura.

Denisa Čimová
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (31. 1. 2023)
USD 1.090
AUD 1.539
CZK 23.861
JPY 141.790
CAD 1.453
GBP 0.880
HUF 390.530
PLN 4.710
CHF 1.005
SEK 11.262

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  2. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  3. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  5. Svalovice sa netreba obávať
  6. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  7. Study program MANAGEMENT in English language
  8. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 445
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 793
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 156
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 036
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 610
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 587
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 491
  8. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 743

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 20 037
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 14 238
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 719
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 672
  5. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 408
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 838
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 737
  8. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 3 669
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Eduard Heger.

V názve OĽaNO už Budajova Zmena zdola nie je.


11 h

Ruská odnož banky poskytuje úľavy vojakom zapojeným do vojnovej agresie.


15 h
Vyhrotená kampaň Babišovi k víťazstvu v prezidentských voľbách nepomohla.

Babišova kampaň prekročila hranice etiky.


11 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Je vôbec možné pospájať slovenský politický bordel?


a 2 ďalší 7 h

Neprehliadnite tiež

Centrum Trnavy.

Rozpočty samospráv ovplyvnil vyšší daňový bonus aj rastúca inflácia.


15 h
Richard Rybníček.

Pomoc vlády nestačí, budeme iba svietiť a kosiť, hovorí primátor Trenčína.


15 h
Skupina Raiffeisen Zentralbank podniká na Slovensku cez Tatra banku a internetovú banku Zuno.

Ruská odnož banky poskytuje úľavy vojakom zapojeným do vojnovej agresie.


15 h

Predaj áut v Rusku sa vlani celkovo znížil o 59 percent.


ČTK 18 h

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 20 037
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 14 238
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 719
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 672
  5. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 408
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 838
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 737
  8. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 3 669
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu