BRATISLAVA. Počíta s tým návrh zmien v daňovo-odvodovom systéme, ktorý zverejnilo ministerstvo financií na verejnú diskusiu.
Na dividendy a podiely na zisku plánuje rezort financií rovnako ako u živnostníkov zaviesť štandardnú 9-percentnú sadzbu zdravotného poistenia a zníženú 13-percentnú sadzbu sociálneho poistenia. Tieto odvody sa pritom majú platiť do výšky maximálneho poistného za každý typ poistenia zvlášť.
Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 9 437,3 eur ročne a na zdravotné poistenie 4 470,29 eur ročne. Maximálne poistné v roku 2012 vychádza z najvyššieho možného vymeriavacieho základu 3 932,2 eur mesačne. Ide o 3,8-násobok superhrubej priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Prvýkrát by mali vlastníci firiem platiť sociálne odvody z dividend a podielov na zisku v roku 2014, kedy by mali podľa odhadu rezortu financií štátu odviesť 15,5 mil. eur. Má ísť o dividendy vyplatené v roku 2013 zo zisku za rok 2012. Ministerstvo financií chce tiež zaviesť jednotné daňovo-odvodové ročné zúčtovanie už od 1. januára 2013 za zdaňovacie obdobie roka 2012.
Okrem existujúceho ročného zúčtovania zdravotného poistenia sa má zaviesť aj ročné zúčtovanie sociálneho poistenia. Zo zavedenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia očakáva ministerstvo financií pozitívny efekt na príjmy verejných financií vo výške približne 30 mil. eur ročne.
"Vzhľadom na to, že tento efekt je neistý, nie je zahrnutý v kvantifikácii vplyvov," konštatuje rezort financií. V súhrnnej kvantifikácii vplyvov zavedenia navrhovaných zmien na verejné financie sa však s príjmom z ročného zúčtovania sociálneho poistenia počíta. V roku 2013 je v kvantifikácii vplyvov v tejto položke uvedená suma 30 mil. eur a v roku 2014 čiastka 32 mil. eur.
Koaličné strany sa po niekoľkotýždňových diskusiách dohodli na podobe reformy daňovo-odvodového systému. Po minulotýždňovom rokovaní lídrov koaličných strán to vyhlásila premiérka Iveta Radičová. Dohodnutá reforma podľa jej slov zásadne zjednoduší platenie daní a odvodov. Celkové daňové a odvodové zaťaženie sa podľa premiérky po reforme mierne zníži.
Väčšine živnostníkov by sa na základe zmien mali znížiť minimálne odvody, ktoré platí 80 % živnostníkov, a to zo súčasných 160 eur na menej ako 140 eur. Ako spresnil na tlačovej besede predseda strany Most-Híd Béla Bugár, koalícia sa zhodla na zrušení paušálnych výdavkov vo výške 40 %. Podnikatelia si však budú môcť uplatniť mesačne výdavky vo výške životného minima, a to necelých 190 eur.
Koalícia potvrdila aj výšku sadzby pre sociálne poistenie pre podnikateľov vo výške 13 % a zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zmena vo výške sadzby však nastala pri dohodároch, ktorí budú platiť odvod na sociálne poistenie vo výške 10 % s tým, že ich príjmy do výšky životného minima nebudú podliehať odvodom.
Súčasťou dohody je podľa premiérky aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 %. Odvody zamestnancom by sa pritom mali postupne znižovať každý rok o 1 %. Dohodnutá sadzba pre sociálne poistenie pre zamestnancov zostáva na pôvodných 19 %. Koalícia potvrdila aj dohodu na jednorazovom odpisovaní majetku pre podnikateľov už v prvom roku.
Zmena oproti pôvodným zámerom rezortu financií nastala aj pri celkových dopadoch reformy. Tá podľa premiérky už nebude fiškálne neutrálna. Výpadky v príjmoch verejných financií by však mali nahradiť aj dynamické efekty rastu zamestnanosti. Tá by mala rásť nielen vďaka zmene odvodov, ale aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by malo pozitívne ovplyvniť zníženie administratívnej záťaže.
So zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a SZČO však stále nesúhlasí Občianska konzervatívna strana (OKS). "OKS naďalej nesúhlasí so zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a SZČO, naopak bude plne podporovať znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov, ako aj iné kroky," uviedla strana v stanovisku po pondelňajšom rokovaní pracovnej skupiny.
Koalícia sa už v rámci rokovaní zhodla na zmene odvodového systému, ktorá má priniesť jeho výrazné zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže. Zmeny majú spočívať v zavedení tzv. superhrubej mzdy, teda zvýšení súčasnej hrubej mzdy zamestnanca o odvody platené zamestnávateľom, či v zjednotení vymeriavacích základov. Súčasťou odvodovej reformy má byť aj zavedenie jednotného ročného zúčtovania daní a odvodov a jednotného výberu daní, ciel a odvodov.
