Článok pokračuje pod video reklamou
BERLÍN. To podľa najnovšej štúdie Vedeckého centra Berlín pre sociálny výskum (WZB) vychádza štát draho.
V štúdii sa uvádza, že ak sa toto číslo nepodarí znížiť na polovicu, verejné rozpočty budú ročne prichádzať o 1,5 miliardy eur. Strata bude pozostávať z nižších daňových príjmov, lebo zárobky nekvalifikovaných pracovníkov bývajú výrazne nižšie než kvalifikovaných.
Daňové straty budú mať na celkovej sume podiel až 70 %. Ďalšie straty prinesú nerealizované vyššie odvody do poistného nezamestnaneckého fondu a vyplácanie podpory v nezamestnanosti, lebo nekvalifikovaní zamestnanci ňou získavajú viac, než do fondu odvádzajú.
Na celkovej sume strát sa bude podieľať spolok 40 %, spolkové krajiny 30 %, obce (mestá) a spolková agentúra práce po 15 %.
Ak sa cieľ znížiť počet nekvalifikovaných mladých ľudí nepodarí dosiahnuť, štát príde v nasledujúcich 10 rokoch o 15 miliárd eur.
Z analýzy WZB vyplýva, že najväčší záujem o štúdium jazykov a prírodovedeckých disciplín sa prejavuje v južnom Nemecku, najslabší zostáva v nových spolkových krajinách. Právu, ekonomike a sociálnej problematike sa chcú najviac venovať východní Nemci, kým na juhu, najmä v Bavorsku, je o tieto odbory záujem najslabší. Na technické školy sa hlási najviac maturantov z Durínska.
Od roku 1993 vzrástol počet študentov vysokých škôl z necelých 280.000 na 385.000 v roku 2008. V krajine sú ich teraz takmer dva milióny.
Informoval o tom nemecký denník Die Welt.
