Agentúrnu správu sme o 19:57 nahradili autorským článkom.
Štát zatiaľ nevie, na čo použije vyše miliardu eur z plánovanej privatizácie. Premiérka nedávno hovorila o tom, že výnos z predaja teplární pôjde na zdravotníctvo alebo na druhý pilier. Najnovšie sa hovorí o eurovale. To sa nepozdáva šéfovi SaS.
BRATISLAVA. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) povedal, že výnos z privatizácie by sa mal použiť na splatenie podielu Slovenska na novom pripravovanom eurovale. Priamy hotovostný vklad Slovenska má byť vo výške 659 miliónov eur.
„Je to zámer ministerstva financií, ale keďže je dohoda na privatizácii a zhruba aj na časovom rámci privatizácie, predpokladám, že by s tým nemal byť problém,“ povedal Mikloš pre TASR.
Záujmy rezortov a strán Tam, kde minister problém nevidí, ho môže vidieť ministerstvo zdravotníctva.
Možné výnosy Z predaja 49-percentného podielu v Slovak Telekome odhaduje Fond národného majetku výnos asi 900 miliónov eur. Predaj 100 percent šiestich štátnych teplární má vyniesť okolo 200 miliónov eur, dnes sa hovorí o predaji 95 percent v teplárňach. Zvyšné podiely v SAD majú priniesť 60 až 90 miliónov eur. Zdroj: rokovanie.sk
„Úlohou ministerstva zdravotníctva je pripraviť nemocnice na transformáciu na štátne akciové spoločnosti. Úlohou ministerstva financií je nájsť mimorozpočtové zdroje na ich oddlženie, ktoré sú nevyhnutné na transformáciu,“ upozornila hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.
SaS sa tiež Miklošov nápad veľmi nepozdáva. „Je to zvláštna predstava, že peniaze z predaja slovenských podnikov majú ísť na záchranu ziskov bánk, ktoré za vysoké úroky požičiavali peniaze nezodpovedným vládam,“ povedal predseda SaS Richard Sulík.
Jeho stranícky kolega Jozef Kollár povedal, že možnosti, ako umiestniť peniaze, sú rôzne, napríklad aj na dôchodky. O tie sa stará rezort práce spadajúci pod SaS.
„Diskutuje sa raz o vyriešení dlhov Carga, inokedy o oddlžení nemocníc, o druhom pilieri, najnovšie o hotovostnom príspevku do eurovalu II,“ povedal Kollár.
„Viac rezortov by chcelo peniaze z privatizácie,“ hovorí poslanec Mosta–Hídu Ivan Švejna. Zatiaľ sa však podľa jeho slov nič nedohodlo. Pre Most–Híd bude dôležité, aby peniaze nešli do spotreby, ale použili sa na štrukturálne reformy, tvrdí Švejna.
Technická záležitosť Premiérka ústami svojho hovorcu povedala, že rozdelenie výnosu z privatizácie je technickou otázkou. „Privatizačné príjmy možno použiť napríklad na znižovanie dlhu, druhý pilier či na kapitálový vklad do eurovalu II, prípadne na všetky veci naraz,“ povedal hovorca premiérky Rado Baťo.
Podľa predpokladov Fondu národného majetku majú najväčšie privatizačné projekty priniesť asi 1,2 miliardy eur. Z toho predaj teplární asi 200 miliónov eur. O tých premiérka dávnejšie povedala, že pôjdu na zdravotníctvo alebo do druhého piliera. Dlh nemocníc ku koncu minulého roka bol 209 miliónov eur.
Poslanec za KDH Július Brocka súhlasí s premiérkou, že peniaze by mohli vyjsť aj na euroval, aj na zdravotníctvo.
„Výnos z privatizácie teplární je tá istá suma, s akou sa počíta pri oddlžení nemocníc,“ povedal. Dodal, že teplárne s výnosom asi 200 miliónov eur by na záväzky eurovalu nestačili, predávajú sa však aj iné podniky. Najväčší výnos si štát sľubuje z predaja 49percentného balíka v Slovak Telekome – takmer miliardu eur.
Na euroval II by sa mali peniaze začať skladať asi o dva roky. Výnosy z privatizácie tiež nemožno čakať oveľa skôr. Napríklad privatizácia teplární sa má začať výberom poradcu v lete.
Nový euroval by mal disponovať zdrojmi vo forme rôznych záruk vo výške 700 miliárd eur, z toho v hotovosti má mať 80 miliárd eur. Bude slúžiť na poskytnutie finančnej pomoci krajinám, ktoré sa dostanú do problémov, ako napríklad Írsko či Grécko.
Grécku napriek tomu, že dostalo pomoc z eurovalu, vo štvrtok rekordne rástli úroky, s ktorými predáva svoje dlhopisy. Podľa NextFinance úrok na dvojročnom gréckom dlhopise bol 18 percent, čo je blízko úžery. Niektorí ekonómovia hovoria, že ak Atény nedostanú ďalšie peniaze z eurozóny, Grécko skrachuje.
