BRATISLAVA. Španielskej vláde sa predražujú pôžičky. Úroky desaťročných štátnych dlhopisov krajiny sa včera dostali na rekordnú úroveň.
Španielska ministerka financií Elena Salgadová presviedča, že rast úrokov je len dočasný. Môžu za to obavy trhu z rastu gréckeho dlhu.
Vietor duje z Grécka
Grécky dlh dosahuje až 152 percent HDP krajiny. Niektorí nemeckí politici začali hovoriť o tom, že sa Grécko nevyhne jeho reštrukturalizácii. Mohlo by sa napríklad dohodnúť s veriteľmi, že sa posunie splatnosť dlhu, no rovnako, že mu časť dlhov odpustia.
Toho sa trhy obávajú, lebo veritelia tým stratia. Grécka vláda aj Brusel informácie o reštrukturalizácii vytrvalo odmietajú. Neistota však rastie. Grécko včera predalo 13–mesačné pokladničné poukážky za vyšší úrok ako vo februári.
Salgadová včera ubezpečovala, že Španielsko príde v nasledujúcich dvoch mesiacoch s ďalšími reformami. Má sa napríklad zmeniť štátny penzijný systém a tiež sa obmedzí čierna ekonomika v krajine. Španielsky premiér José Luis Zapatero pritom minulý týždeň tvrdil, že ďalšie reformy nechystajú.
„Investori stále hádžu Španielsko do jedného vreca s Gréckom. Jeho dlh k HDP však nepredstavuje ani polovicu toho, čo grécky,“ hovorí analytik Next Finance Vladimír Pikora.
Španielsko však trápi slabý bankový sektor. Tamojšie banky podobne ako napríklad írske doplatili na realitnú bublinu, ktorá spľasla. Investori sa obávajú, že štát bude musieť zachrániť banky, čiastočne alebo úplne ich znárodniť a doliať do nich kapitál. „Tí najväčší pesimisti odhadujú, že bankový sektor potrebuje ďalších 120 miliárd eur,“ hovorí Pikora.
Obavy z vývoja v Španielsku ešte viac zosilneli po tom, čo Portugalsko pred dvoma týždňami požiadalo o finančnú pomoc. Jej výška sa odhaduje na 80 miliárd eur, no môže ju zablokovať Fínsko.
Ak by o pomoc zažiadalo Španielsko, mohlo by to zatriasť eurozónou.
Rastie aj naša prirážka
Na nervozitu v eurozóne začína doplácať aj Slovensko. Zatiaľ čo riziková prirážka Česka sa na trhoch zatiaľ nemení, riziková prémia Slovenska rastie.
„Zdá sa, že členstvo v eurozóne mu teraz na trhoch priťažuje,“ hovorí Pikora. Riziková prirážka na 10–ročné slovenské dlhopisy po viac ako dvoch rokoch je už vyššia ako česká.
Minulý týždeň si naša vláda požičala jednu miliardu eur so splatnosťou v roku 2020 a rizikovou prirážkou 1,05 percenta oproti nemeckým Bundom. Vo februári 1,25 miliardy eur a rizikovou prirážkou 0,8 percenta, aj keď ich splatnosť bola o niečo kratšia.
Slovensko si podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa pripláca aj pre zvýšené politické napätie.
