BRATISLAVA.
"Na realizáciu tak zásadných zmien je potrebné vytvoriť dostatočný časový priestor, aby sa inštitúcie dôsledne pripravili na tieto zmeny," odkázala Sociálna poisťovňa rezortu financií počas pripomienkovania koncepcie reformy daňovo-odvodového systému.
Čas potrebný na úpravu informačných systémov poisťovňa odhaduje najmenej na deväť mesiacov, pričom generálny zákon k reforme sa má prijať až v decembri tohto roka. SP pritom upozorňuje na značný rozsah zmien, ich nejasné procesné zabezpečenie, ako aj neriešený dopad týchto zmien na dávky sociálneho poistenia.
"Zmena vecného systému výberu poistného má zásadný vplyv aj na zmenu v dávkovej oblasti a tieto zmeny musí Sociálna poisťovňa premietnuť aj v informačných systémoch dávok," varuje poisťovňa.
Koncepcia predpokladá, že sa od 1. januára 2013 zavedie jednotné daňovo-odvodové ročné zúčtovanie za rok 2012. Inštitucionálne zjednotenie výberu daní a odvodov sa má však zrealizovať až k 1. januáru 2013. "To znamená, že Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2012 vyberať a vymáhať poistné podľa nových pravidiel, teda preddavkovo," upozorňuje SP.
Dôsledkom toho bude podľa poisťovne vynakladanie prostriedkov na úpravu informačných systémov Sociálnej poisťovne i platiteľov na obdobie iba jedného roka, ako aj zvýšenie nárokov na administratívu spojenú s vykazovaním a spracovaním výkazov.
"Preto navrhujeme, aby sa poistné preddavkovým spôsobom vyberalo súčasne s inštitucionálnym riešením tohto výberu," odporúča poisťovňa. Upozorňuje tiež, že sa v materiáli nerieši väzba spoločného ročného zúčtovania dane z príjmu a odvodov na poskytovanie dávok sociálneho poistenia.
Sociálna poisťovňa tiež rezortu financií vyčíta, že sa koncepcia nezaoberá druhým dôchodkovom pilierom. "Nie je zrejmé, kto a akým spôsobom bude vyberať príspevky na starobné dôchodkové sporenie, postupovať ich dôchodkovým správcovským spoločnostiam, kto bude viesť register zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení a register sporiteľov starobného dôchodkového sporenia," varuje poisťovňa.
Žiada, aby výkon starobného dôchodkového sporenia v plnom rozsahu namiesto Sociálnej poisťovne zabezpečovala novovytvorená Finančná správa.
Reforma daní a odvodov podľa poisťovne síce zavádza nové ekonomické parametre pri výbere daní a odvodov, ako sú jednotný vymeriavací základ, superhrubá mzda, avšak absolútne absentuje špecifikácia dopadu týchto zmien na sociálne zabezpečenie občanov, teda na konanie a výpočet dávok sociálneho poistenia.
"Vôbec nie je upravený prerozdeľovací mechanizmus vybratého poistného a v súvislosti so zavedením superhrubej mzdy nie je zrejmé, kto bude plniť odvodové, a s tým súvisiace vykazovacie povinnosti, kto bude vykonávať ročné zúčtovanie poistného, či samotný zamestnanec alebo zamestnávateľ," odkazuje Sociálna poisťovňa rezortu financií.
Koaličné strany sa začiatkom apríla po niekoľkotýždňových diskusiách dohodli na podobe reformy daňovo-odvodového systému. Dohodnutá reforma má zásadne zjednodušiť platenie daní a odvodov. Celkové daňové a odvodové zaťaženie sa podľa premiérky Ivety Radičovej po reforme mierne zníži.
Väčšine živnostníkov by sa na základe zmien mali znížiť minimálne odvody, ktoré platí 80 % živnostníkov, a to zo súčasných 160 eur na menej ako 140 eur. Koalícia sa tiež zhodla na zavedení mesačného stropu pre 40-percentné paušálne výdavky vo výške životného minima, čo je približne 200 eur.
Koalícia potvrdila aj výšku sadzby pre sociálne poistenie pre SZČO vo výške 13 % a zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zmena vo výške sadzby však nastala pri dohodároch, ktorí budú platiť odvod na sociálne poistenie vo výške 10 % s tým, že ich príjmy do výšky životného minima nebudú podliehať odvodom.
Súčasťou dohody je podľa premiérky aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body. Odvody zamestnancom by sa pritom mali postupne znižovať každý rok o 1 percentuálny bod.
Dohodnutá sadzba pre sociálne poistenie pre zamestnancov zostáva na pôvodných 19 %. Koalícia potvrdila aj dohodu na jednorazovom odpisovaní majetku pre podnikateľov už v prvom roku. Zmena oproti pôvodným zámerom rezortu financií nastala aj pri celkových dopadoch reformy. Tá podľa premiérky už nebude fiškálne neutrálna.
Výpadky v príjmoch verejných financií by však mali nahradiť aj dynamické efekty rastu zamestnanosti. Tá by mala rásť nielen vďaka zmene odvodov, ale aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by malo pozitívne ovplyvniť zníženie administratívnej záťaže.
Strana Most-Híd nie je spokojná s navrhovanou podobou daňovo-odvodovej reformy v prípade SZČO. "Sme tí, ktorí sú najmenej spokojní s rozhodnutím zrušiť súčasné 40-percentné paušálne výdavky," povedal v polovici apríla na tlačovej besede predseda strany Béla Bugár. Podľa neho však existujú návrhy, že by sa strop pre paušálne výdavky zvýšil na 1,5-násobok životného minima, teda približne na 300 eur.
Zmeny v daniach a odvodoch sú podľa neho len v procese prípravy. "To, čo povieme na Koaličnej rade, musíme presadiť aj medzi poslancami," dodal Bugár.
